Časť 3 Rande

203 25 4
                                    

Nasledujúce dni bol Filip jeden z mála ľudí, čo sa tešil do školy. Ten dôvod nebolo vyučovanie ale jeho krásna spolužiačka Ema. Na spoločnom posedení po prvom dni z nej nemohol spustiť oči, ale snažil sa aby to nevyzeralo až moc okato, že sa mu páči. Keď sedela v škole vedľa neho, len ťažko sa sústredil na výklad učiteľov a mysľou bol niekde inde. Rozmýšľal, ako ju získa. Až napokon dostal nápad.

Bol klasicky školský deň. Filip vstal, naraňajkoval sa a išiel do školy. Pri škole ho už čakal Matej a Kika.

„Čaute." Pozdravil ich.

„Ahoj. Máš úlohu z matematiky?" spýtal sa ho Matej.

„Hej, čo si ju zas nestihol urobiť?" spýtal sa ho s úškrnom Filip.

„Venoval som sa dôležitejším veciam ako úloha." Povedal Matej a žmurkol na Kiku.

„A prečo si ju nepýtaš od Kiky?" chcel vedieť Filip.

„No, vieš, ani ja ju nemám. Skrátka boli sme s M.." povedala Kika ale Filip ju prerušil.

„Podrobnosti nemusím vedieť. Dám vám ju opísať." Povedal Filip.

„Filipko." Ozvalo sa za nim. Filip sa obzrel. Bežala k nemu Tessie.

„Ehm, ahoj Tessie." Pozdravil ju Filip.

„Dnes nemáš čas? Mama má poobednú a oco je znova na služobke." Povedala Tessie a žiarivo sa na Filipa usmiala.

„Sorry, ale sľúbil som rodičom, že im trošku pomôžem vonku, keď je ešte celkom príjemné počasie." Zaklamal Filip.

„Škoda. A budúci týždeň by si mal čas?" spýtala sa ho.

„Asi hej, neviem. Veď sme spolužiaci tak ti poviem, kedy si môžeme dať stretko." Povedal Filip.

„Pohode, tak vidíme sa v triede." Povedala Tessie veselo a šla za kamoškami.

„Urobíte pre mňa láskavosť?" spýtal sa Filip Mateja a Kiky, keď ich už Tessie nemohla počuť.

„Akú?"

„Dnes chcem pozvať Emu von, zariaďte prosím aby o tom nevedela Tessie a aby nás tam náhodou nevyrušila." Požiadal Filip a špeciálne pri tom pozrel na Kiku.

„Pohode. A kde vás nemá rušiť?" spýtala sa Kika.

„V tej čajovni, kde ťa na prvé rande pozval Matej." Povedal Filip.

„Si ty teda originálny." Rypol do Filipa Matej.

„Je to pekné miesto a asi sa jej bude páčiť." Odvetil Filip.

„To máš pravdu." Povedal Matej.

„Tak môžem s vami počítať?" zašepkal Filip a sprisahanecky na nich pozrel.

„Čestné slovo. A teraz už daj tú úlohu." Požiadal ho Matej.

„Nesklamte ma." Povedal Filip a podal im svoj zošit z matematiky. O chvíľu prišila do triedy aj Ema.

„Ahoj." Pozdravila ho, keď si k nemu sadla.

„Ahoj. Dnes ti to pristane." Zložil jej kompliment Filip.

„Ďakujem." Usmiala sa naňho. Filip cítil ako mu stiahlo žalúdok. Fakt to musí dnes urobiť. Ale nie teraz. Bolo by to príliš rýchle. Musí to skúsiť cez nejakú prestávku. Celý čas zvádzal počas vyučovania vnútorný boj kedy to urobiť. Zrazu bola prvá hodina fuč. Potom ďalšia. A ďalšia. Filip bojoval zo sebou ale keď do konca školy ostávali už len dve hodiny tak nabral všetky sily a vyrazil do útoku.

OdhalenieWhere stories live. Discover now