Odhalenie

Časť 4 Začiatok vzťahu?

„Tessie, čo ty tu robíš?" spýtal sa Filip prekvapený hlasom spolužiačky.

„Išla som sem na čaj a asi vidím, že sa to oplatilo." Odpovedala Tessie.

„Chceš sa k nám pridať?" spýtala sa jej Ema, pričom si nevšimla Filipa ako na ňu pozrel. Tessie si to ale všimla.

„Hm, prešla ma nejak chuť." Povedala Tessie a snažila sa držať emócie k sebe.

„A ani na čajový koláč?" ponúkla jej Ema sušienky čo mali k čaju.

„Nie, nie. Radšej už pôjdem. Majte sa." Povedala Tessie a odišla.

„Zvláštne. Nemyslíš?" Poznamenala Ema. Filip váhal.

„Ani nie. Myslím, že viem prečo odišla." Povedal Filip.

„Lebo si myslí, že spolu chodíme?" predviedla svoju inteligenciu Ema.

„Uhm." Zahundral Filip. V hlave mu mozog rýchlo pracoval v snahe zmeniť tému ale aj tak bol dosť naštvaný na Mateja. Veď sa mal s Kikou postarať aby ich Tessie nenašla.

„3portuješ?" vyšlo z neho.

„Trochu. Doma som hrávala volejbal za školu." Povedala Ema.

„Aj som si myslel, že si ho už pred tým hrávala, na telesnej ti to išlo parádne. Takto by sme mohli nejaké súťaže ako škola vyhrať." Povedal Filip uvoľnene.

„Pokúsim sa vám pomôcť. A ty aké športy preferuješ? Tipujem futbal." Usmiala sa Ema.

„Ja som skôr pasívny športovec. Ale niekedy si s kamošmi na ulici ten futbal zahrám. Aj keď je ťažké nejakého vytiahnuť von. Väčšinou všetci žijú virtuálne. Dúfam, že ty taká nie si." Pozrel Filip na Emu.

„Veru nie. Som skôr aktívny typ. Občas si aj rada zabehám po okolí. Nechcel by si sa pridať niekedy? Zlepšila by sa ti kondička a dosť to prečistí hlavu." Spýtala sa ho Ema.

„Môžem to skúsiť." Povedal Filip. Potešil sa, e bude opäť s Emou mimo školy.

„Koľko kilometrov dávaš?" spýtal sa.

„Osem alebo desať. Podľa nálady a počasia." Odvetila Ema. Popoludnie im ubehlo strašne rýchlo. Keď odchádzali Filip zaplatil a nechal aj tringelt čašníkovi. Bol veľmi šťastný, že aj napriek menšiemu problému to v pohode ustál a zdalo sa mu, že Ema k nemu niečo cíti. Rozhodol sa e ju vyprevadí domov.

„Tak opäť v škole." Pozdravil ju, keď došli pred jej dom.

„Ahoj povedala Ema a pobozkala ho na líce." Filip cítil ako mu srdce vynechalo jeden úder. Pozoroval ako Ema vchádza do domu. Potom sa celý natešený vybral domov. Cestou zavolal Matejovi.

„Ahoj, ako dopadlo rande?" spýta l sa Matej len čo dvihol telefón.

„Mohlo by aj lepšie, keby tam nepríde Tessie. Bolo to dosť trápne. Veď som ti vravel, aby si ju nejak zabavil s Kikou." Zavrčal Filip do telefónu.

Snažili sme sa len jej zavolala mama, že ju súrne potrebuje. Len neviem či to hrala alebo jej naozaj volala." Povedal Matej.

„Neviem, veď o tom nemohla vedieť, že pôjdem s Emou na rande. A rovno do tej čajovne. To bola fakt asi len zhoda náhod. Skúsim jej to nejak vysvetliť. Ale našťastie zvyšok prebehol úplne super. Vieš, ako dobre hrala Ema ten volejbal v škole? To preto lebo v starej škole ho hrávala aktívne aj reprezentovala ju v ňom. Takto by sa naša škola mohla niekde posunúť." Povedal Filip.

„To vážne? Tak dúfam, že povedie babský tým čo najďalej." Povedal prekvapene Matej.

To aj ja. Končím už. Musím si utriediť trošku myšlienky. Bol to náročný ale príjemný deň." Povedal Filip.

„Pohode. Maj sa." Odvetil Matej. Hneď ako prišiel Filip domov sa ho oco spýtal.

„Ako to dopadlo?"

„Super." Povedal spokojne Filip. Otec ho potľapkal po pleci.

„Tak to má byť." Povedal.

Na druhý deň keď prišiel Filip do triedy zamieril rovno k Tessie.

„Ahoj." Pozdravil ju.

„Ahoj." Odpovedala mu chladne. Filip s všimol, že má červené oči. To ho ale nerozhodilo.

„Pozri, Tessie. Si moja spolužiačka. Si dobrá. Ale nie si môj typ. Nie som si istý či by nám to vo vzťahu klapalo. Ale ako kamarátska si skvelá. A myslím, že niekedy je priateľstvo viac než láska. Vážim si ťa, ale sme len kamaráti. A dosť dobrí kamaráti. A raz si určite nájdeš nejakú spriaznenú dušu. Veď sme ešte obaja mladí." Vysypal zo seba Filip. Tessie chvíľu nič nevravela iba naňho pozerala.

„V pohode. Aj keď sa na teba trochu hnevám ale som rada, že si mi to prišiel sám vysvetliť. Aj keď mohol si to aj skôr. A rada budem aspoň tvoja kamarátka." Povedala po chvíli.

„Ďakujem." Poďakoval sa Filip.

O chvíľu zazvonilo a Emy stále nebolo. Filip bol trošku nervózny ale nedal to na sebe vedieť. Počas toho ako učiteľka zapisovala chýbajúcich bol stále duchom prítomný na včerajšom rande. Zrazu ho z myšlienok vyrušilo zaklopanie na dvere. Vošla zadychčaná Ema.

„Prepáčte, že meškám, zaspala som." Povedala. Otvárala zošit.

„Nech sa to už viac neopakuje." Povedala jej učiteľka.

Ema si sadla a vytiahla si veci z tašky.

„Ďakujem ti za včerajšok." Pošepkal jej Filip keď otvárala zošit.

„Aj ja ďakujem. Bolo to super." Usmiala sa naňho Ema. Filip bol v siedmom nebi. Cez prestávku rozmýšľal, že či nenavrhne Eme aby si s ním zajtra išla zabehať lenže skôr ako sa k tomu odhodlal dosť hlasno sa ozval sa jeho spolužiak Daniel.

„Hej, ľudia. Naši idú tento víkend preč, čo keby sme si spravili u mňa párty?" Ozvalo sa natešené volanie.

„Tak o ôsmej u mňa. Čakám vás." Povedal Daniel.

„Pôjdeš na tú páry?" spýtal sa Filip Emy.

„Ty?" spýtala sa ho ona.

„Hej." Povedal.

„Tak aj ja ." povedala Ema a usmiala sa. Filip ostal prekvapený.

„Super. Tak prídem po teba okolo pol ôsmej."

„Dobre." Povedala Ema. 

Po dlhšej odmlke za ktorú sa ospravedlňujem tu máme novú časť. Rande dopadlo pre  Filipa napriek malému problému uspokojivo. Spolužiak pozval celú triedu na párty. Čo sa na nej udeje? Dozviete sa v nasledujúcej časti. :) Za každé prečítanie, názor , hlas alebo kritiku budem vďačný. :)