Odhalenie

Časť 15 Návšteva part 2

Keď boli práve v polovici tretieho levelu sa Ema spýtala Filipa:

„Rodičom si povedal o Becce?"

„Nechcem im pridávať starosti. Už len to ich trošku vydesilo, že som sa mohol pri jej záchrane zraniť alebo ma mohol ten jej priateľ, alebo čo to bolo, zabiť. Chcem si to vyriešiť sám. Teda bez nich. Neviem ako by na to ani reagovali, keby im to poviem." Odvetil Filip.

„Asi je to tak lepšie. Ja neviem, či by som to povedala naším, keby mám také problémy. Aj keď si myslím, že Becca by mala vyhľadať odbornú pomoc." Povedala Ema.

„To by mala. Nemôžem pochopiť, že to urobila. A neviem s ani predstaviť, ako by reagovala na to, že práve my dvaja sme práve u mňa doma a spolu sa zabávame." Povedal Filip a pobozkal Emu, pričom jeho postavička v hre neodhadla veľkosť skoku a skončila v jame.

„Dávaj na seba pozor. Zbytočná strata jedného životu." Upozornila ho s úsmevom Ema.

„Pri tebe sa to nedá. Som rád, že si so mnou." Usmial sa Filip.

„Aj ja som rada, že ťa mám. Si iný ako ostatní chalani." Povedala Ema.

„Snažím sa byť originálny. Myslím, že originalita sa v tomto svete už vytráca. A keď máš na niečo iný názor ako väčšina aj keď ho máš správnejší, tak ťa vysmejú."

„Poznám to aj ja. Keď som bola malá, tak som sa chcela hrávať vonku, ale každý s kamošov pozeral iba do mobilu a nevšímal si svet okolo seba. Jediné čo ich zaujímalo, bolo kto má aký mobil. Každý chcel len ten najnovší. Aj keď si myslím, že aj slabšie mobily ti na to postačia, oni nie. Smiali sa mi že mám starý mobil, čo nepodporuje 16K video, najnovšie videohry a kopu iných vychytávok. Ale mne to stačilo. To čo som potrebovala dokázal splniť rovnako ako aj ich. Ale treba mať podľa nich to najnovšie, lebo to je in." Povedala smutne Ema.

„Pre mňa sú in iné veci. Úprimnosť, slušnosť, džentlmenstvo. A som rád, že spĺňaš niečo z toho." Odvetil Filip.

„To som rada. Páči sa mi tvoj pohľad na svet." Ocenila Ema.

„A mne sa páčiš ty. A tiež máš správne názory. Stotožňujem sa s nimi." Vyhlásil Filip. Ema sa naňho usmiala. Postupne sa v hre prebojovávali až k záverečnému bossovi. Filiip bol prekvapený aká je Ema vášnivá hráčka. A tiež sa mu páčilo, ako sa pri hraní skvele dopĺňali a ani sa nenazdal už bolo päť hodín.

„Poďte si dať večeru." Ozvala sa z chodby mama.

„Ideme." zakričal Filip . Usmial sa na Emu.

„Si na to pripravená?" spýtal sa jej.

„Samozrejme." Usmiala sa.

„Tak poď." Vyzval ju Filip a ponúkol jej ruku. Ema mu ju chytila a spoločne vošli do kuchyne. Tá už celá voňala rôznymi vôňami.

„Tak, Ema vitaj u nás a sme radi, že si prijala pozvanie na večeru." Dúfam, že sa tu cítiš dobre." Povedal otec.

„Pohodlne sa usaď a cíť sa ako doma." Dodala mama. Filip bol milo prekvapený, ako rodičia privítali na večeri Emu. A tiež ho prekvapil prichystaný stôl na slávnostnú večeru.

„Chceš aj nejaké víno?" spýtal sa Emy otec.

„Nie, ďakujem, stačí džús." Odvetila Ema, keď si sadla vedľa Filipa.

„Aj ja si prosím džús." Povedal Filip. Tomu ožili v bruchu motýle od nervozity. Takéto oficiality ešte nezažil. Doteraz to všetko bral ako len také letné lásky, ale toto s Emou bolo iné. Polievku do seba ledva dostal, čo mal stiahnutý žalúdok.