Odhalenie

Časť 10 Stretnutie v obchode

Filip sa na druhý deň zobudil až na obed. Ležiačky si stále v duchu prehrával včerajšie udalosti. Bol na seba pyšný, že pomohol zachrániť dievča pred niečím, čo by ju pravdepodobne poznačilo na celý život. Zrazu mu pípol mobil. Bola to správa od Emy: Si môj hrdina <3. Filip sa usmial. Okamžite vytočil jej číslo.

„Ahoj," pozdravil ju.

„Ahoj, ako sa cítiš?" spýtala sa ho Ema.

„V pohode. Aj keď včera to bolo občas desivé. Ale som rád, že všetko dobre dopadlo." Povedal Filip.

„Tak je dobre. Urobil si správnu vec. Som na teba hrdá," povedala Ema.

„Urobil som to, čo pokladám za správne. A neľutujem to. Urobil by som to znova ak by sa dal vrátiť čas," vravel Filip.

„Ty ochranca. Ale bolo to asi aj dosť rizikové," odvetila Ema vážne.

„Áno. Ale kvôli záchrane iných som to riziko schopný podstúpiť," povedal Filip hrdo.

„Tak za to si ťa vážim." Odvetila Ema.

„Aj ja si vážim teba, za to aká si. Už ma volajú na obed, musím končiť. Vidíme sa zajtra. Ľúbim ťa." Povedal Filip.

„Aj ja teba. Maj sa, ochranca," povedala Ema s úsmevom a zložila. Filip sa obliekol a išiel dole. Tam ho už všetci čakali.

„Dobré ráno, ako sa cítiš?" spýtala sa ho mama.

„Lepšie," povedal Filip.

„Poď už jesť, je to akurát teplé." Povedala teta.

„Idem." Povedal Filip. Pri jedení si všimol, že naňho ostatné osadenstvo pri stole zvláštne pozerá. Včera sa ho po odvedení z polície veľa nepýtali a Filip začínal mať tušenie, že sa práve blíži k výsluchu. Rozhodol sa, že ich prekvapí.

„Asi chcete vedieť, čo sa všetko včera stalo," povedal potom čo dojedol obed, skôr ako niekto iný stihol niečo povedať. A nemýlil sa. Prekvapil ich svojou reakciou.

„No, vlastne áno. Prekvapilo ma, keď si volal, že si na polícií, mysleli sme si že si niečo vyviedol." Povedala vážne mama.

„Teoreticky som aj niečo vyviedol. Ale pomohlo to." povedal Filip s úsmevom a pustil sa do rozprávania. Zvyšok pri stole napäto počúval a Filip to vedel tak podať, že si poslucháči pripadali ako v nejakom akčnom trileri.

„... a potom som zavolal políciu a tí ho spacifikovali a odviedli nás na políciu na spísanie zápisnice." Ukončil rozprávanie Filip.

„Si blázon, ale som na teba hrdý." Povedal mu otec.

„Prečo blázon? Veď predsa zachránil dievča." Namietala teta.

„Áno, ale mohlo sa aj jemu niečo stať." Odvetil otec.

„Ale nič sa mi nestalo." Zasmial sa Filip.

„Mal si šťastie." Zahundral otec.

„Tak či tak, urobil si správnu vec." Zastala sa syna mama.

„Máš pravdu Laura." Povedala teta.

„Aj dneska pôjdeš zachraňovať svet?" spýtal sa ho otec s úsmevom.

„Dnes nie. Ale rád by som šiel do obchodu." Navrhol Filip.

„Môžeme ísť všetci. Potrebujem si ešte kúpiť nejaké veci na tú dovolenku." Povedala teta.

„Súhlasím. Idem ti pomôcť umy s riadom aby sme mohli čo najskôr vyraziť." Ponúkla sa Laura.

„Si milá, ale si na návšteve, tak oddychuj. Veď doma určite často umývaš riad." povedala teta.