Odhalenie

Časť 11: Nerozhodnosť

Pre Filipa to bol ťažký deň. Stretnutie s Beccou ho prekvapilo a nasadilo mu chrobáka do hlavy. Dlho rozmýšľal, či jej večer nenapíše a nepozve ju niekam. Lenže ako tak rozmýšľal, zavolala mu Ema.

„Ahoj, kedy zajtra prídeš?" spýtala sa ho veselo.

„Čau, už zajtra poobede." Odpovedal jej Filip rád, že počuje jej hlas.

„Myslím si, že asi budeš unavený z tej cesty a toho čo si tam zažil, ale nedali by sme si večer stretko?" spýtala s ho Ema.

„Na teba si vždy nájdem čas." odvetil Filip.

„To som rada. A čo práve robíš?" chcela vedieť Ema.

„Pozerám sa ako zapadá slnko nad Bratislavou. A myslel som pri tom na teba." Povedal Filip.

„To je milé. Aj ja na teba stále myslím, hlavne som sa o teba trošku včera bála, keď si mi to napísal." Povedala Ema.

„Ja som si vtedy strach neuvedomoval. Skôr mi išlo o to aby sa tomu dievčaťu nič nestalo. Nechápem, čo sú to za ľudia, teda čo k tomu viedlo chalana, že jej to chcel urobiť." Vravel Filip.

„To ani ja nechápem, Ale som rada, že mám takého hrdinského priateľa, ktorý pomáha slabším." Odvetila Ema a Filip v jej hlase počul hrdosť. Až tak vyrástol od pýchy.

„Ďakujem za kompliment, ale to by mal podľa mňa každý." Poďakoval sa Filip.

„To máš pravdu. Len teraz každý hľadí len na seba a nestará sa o ostatných." Povedala smutne Ema.

„To je taká doba. Snažím sa ale aby som nebol ako väčšina ale v dobrom sa odlišoval od iných." Odvetil Filip.

„A pre to ťa milujem." Vyznala sa Ema.

„Aj ja teba milujem." Vrátil jej to Filip.

„Tak teda zajtra o štvrtej?" spýtala sa ho Ema.

„Hej, kde?" Odvetil Filip.

„Napríklad v tej čajovni, kde si ma prvý krát zaviedol." Povedala Ema.

„Môže byť." Súhlasil Filip.

„Idem si práve pozrieť nejaký film. Aký mi odporúčaš?" Spýtala sa ho Ema.

„Jokerov návrat. Komiksovka a pekne akčná." Povedal Filip.

„Od DC? Aj keď z komiksoviek mám rada skôr MARVELovky ale nechám sa zlákať aj na tvoj návrh." Povedala Ema.

„Tak želám príjemné sledovanie." Zaželal jej Filip.

„Ďakujem, tak teda zajtra. Maj sa, láska." Pozdravila ho Ema.

„Ahoj, ľúbim ťa." Pozdravil Filip a zložil. Tento telefonát mu zlepšil náladu. V tom ho zavolala teta jesť. Po večeri si začal baliť veci domov. Keď vložil ruku do vrecka džínsov našiel tam náramok od Beccy. Rozmýšľal čo s ním urobí. Chvíľku sa pohrával aj s myšlienkou, že ho hodí do koša, ale prišlo mu to dosť neslušné voči nej, aj keď by o tom nevedela. Nakoniec sa rozhodol, že si ho doma uloží do svojej skrinky „trofejí". Isté jeho Ja bolo smutné, že nezískal od nej inú trofej a našepkávalo mu, že ešte má čas to zmeniť. Lenže Filipova láska k Eme bola silnejšia ako jeho staršie pudy tomu odolal.

Na druhý deň ráno sa rodinka Goldsteinových vracala naspäť. Filip bol veľmi rád, že sa ouž o pár hodín stretne so svojou Emou a bol zvedavý, čo povie na jeho darček. V tom mu zavolal Matej.

„Ahoj, paštikár, ako je v najzápadnejšom východiarskom meste?" spýtal sa ho zo smiechom.

„Jaký paštikár, som Kremničan jak hora. A už aj tak je to dosť zastarané. Odvetil Filip.