Odhalenie

Časť 9: Výlet do veľkomesta

Nasledujúce dni hralo Filipa pri srdci vydarené rande pri kalvárií. Pomaly mal dojem, že to prekonalo aj Matejove sypané ruže. Za to, že to bolo také vydarené sa poďakoval aj svojmu otcovi, a zmienil pred ním aj ten ohňostroj.

„Vedel som, že vám to urobí radosť, tak som ešte našiel niečo z minulého Silvestra a vyšlo to." Povedal otec.

„Ďakujem ti za to. Eme sa to veľmi páčilo." Odvetil Filip.

„To som rád." Usmial sa otec na syna.

Filipa tiež aj tešil, ako sa tým Ema v škole pochválila. Všímal si obdivné pohľady niektorých ľudí, aj keď sa mu zdalo, že niektorý sa tvária v štýle „veď je bohatý, môže si dovoliť všetko". Ale Filip si dával dosť záležať na tom, aby naňho Ema nehľadela ako na zbohatlíka. Dúfal a veril, že nie je zlatokopka.

Jedného novembrového dňa, keď prišiel Filip zo školy, oznámila mu mama novinu:

„Filipko, zbaľ si veci, mám pre teba prekvapenie."

„Ale ja mám už na víkend iné plány." Povedal Filip. To aj mal, Chcel si ísť s Emou konečne zabehať skôr ako sa úplne zozimí.

„To mi je jasné, ale už sme dlho neboli u tety Gizky, A chcela by ťa ešte vidieť, pred tým, ako odletí s mužom na cestu okolo sveta." Vysvetľovala Laura.

„Eh.." vydal zo seba Filip. Tetu mal rád, vždy, keď k nej došiel na návštevu, mu niečo dala a aj mu dovolila byť dlho hore a užívať si život Bratislavčana.

„Tuším, že chceš byť asi radšej cez víkend s Emou, ale aj tetu máš dosť rád. A Eme môžeš niečo pekné v Bratislave kúpiť." Povedala mama.

„Dobre, keď musím." Povedal Filip a išiel sa pobaliť. Popri balení zavolal Eme.

„Čau láska." Pozdravil ju trošku skleslo.

„Ahoj Filip, deje sa niečo?" spýtala sa ho Ema, keď začula ten tón hlasu.

„Musím ísť s našimi na rodinný výlet za tetou." Povedal Filip smutne.

„Nemusí to byť až také zlé. Ja sa vždy na rodinné stretnutia teším." Utešovala ho Ema.

„To aj ja. Ale teraz by som bol radšej s tebou." Odvetil Filip.

„Ja tiež, ale treba si užívať aj chvíle s rodinou." Vravela Ema.

„Kiež by si bola moja rodina" pomyslel si Filip.

„Viem, miláčik. Tak teda sa uvidíme až pondelok v škole. To ale neznamená, že sa nebudeme skôr počuť. Vďakabohu za telefóny." Povedal s úsmevom Filip.

„Hej, inak môžeme sa cez ne veď aj vidieť. Nezabúdaj, že majú aj funkciu videohovoru. A tiež nezabudni na Skype." Pripomenula mu Ema.

„Vidíš, na to som aj zabudol. Ale stále to je nič proti osobnému kontaktu." Povedal Filip s úsmevom.

„Možno o niekoľko sto rokov vymyslia aj teleport. Potom to bude otázka pár sekúnd." Zasmiala sa Ema.

„Toho sa ale my už, žiaľ, nedožijeme. Musím sa ešte zbaliť tak želám ti zatiaľ príjemný deň.

„Aj, tebe." Povedala Ema. Filip sa začal smutne baliť. Ema sa mu fakt hrozne páči a nechcel by o ňu prísť. Nie je to flirtík, aký prežíval a užíval si s ostatnými babami. Niekde v kútiku duše cítil, že Ema je jeho vyvolená.

Filip toho veľa nenahovoril ani počas cesty autom. Hlavu mal opretú o sklo a zamyslene hľadel na ubiehajúcu krajinu o kolo.

„Je to len víkend, Filip. Ani sa nenazdáš, a budeš opäť s Emou." Povedal mu otec, ktorý ho sledoval v spätnom zrkadle.