The Secret of Demons

4. Kapitola

Vykríkla som a rútila som sa smerom dole, akoby som práve padala z oblohy. Pozrela som sa smerom nadol a keď som si uvedomila rýchlosť, ktorú naberá môj pád neudržala som ďalší výkrik. Zrazu som ucítila pevnú pôdu pod nohami. Vydýchla som. Nemala som absolútne tušenia, čo sa to tu deje. Obzrela som sa okolo seba. Nevidela som nič iba čiernu tmu. Akoby som kráčala v úplnej prázdnote alebo ničote. Odrazu som započula tlmený zvuk. Zrazu sa spustil silný vietor. Teraz som už bola zmätená úplne. No nechcela som tu iba stáť ako úplný tupec a tak som sa vybrala smerom vpred. Pomaly som našľapovala, aby som znížila riziko nabúrania. Ruky som mala vystreté pred sebou. Odrazu som pred sebou narazila na niečo pevné. Hmatom mi to pripomínalo skalu. Snažila som sa to obíjsť no akoby to bolo nekonečné. Rukami som sa snažila nahmať či v tom nieje nejaký otvor alebo či to nie je náhodou stena cez ktorú, sa dá prejsť. Už som to pomaly začínala vzdávať. Klesla som na zem a tvár si vložila do krehkých dlaní. Pozrela som sa smerom nahor a všimla si malé svetielko, ktoré vo mňe vyvolalo nádej. Postavila som a na šťastie som tam dočiahla. Len som musela vymyslieť spôsob, ako sa tam dostať. Nemala som tu nič, čo by sa dalo použiť. A len túto jedinú štipku nádeje, že sa odtiaľto dostanem.

Snažila som sa na ten spôsob prísť, už niekoľko hodín. Možno už aj Ethan odišiel! Skúšala som skoro všetky možnosti, vrátane skúsiť či neviem prejsť cez stenu. Bolo to beznádejné. Neviem či sa stadiaľto vôbec niekedy dostanem! Odrazu som ucítila jemný dotky na ramene. Otočila som sa.

,,Kto si?" spýtala som sa. No keď som sa lepšie pozrela všimla som si výraznejšie črty démona. Cúvla som, no narazila som do toho, čo mi blokovalo pokračovať v ceste ďalej. Nepýtajte sa. Vôbec netuším čo to je. Najhoršie je, že teraz som ale v pasci. To mi už len chýbalo!

,,Čo hovoríš na to, že by sme uzavreli dohodu?" spýtal sa a ja som prestala mať taký veľký strach.

,,Počúvam," povedala som nakoniec. Aj keď mi to trochu pripadalo ako dohoda s diablom. Takže v podstate dúfam, že mi nedá ponuku aby som zapredala svoju dušu za niečo po čom túžim.

,,Dostanem ťa odtiaľto výmenou zato, že keď dorazíte do rezervácie. Zabiješ mi jedného člena rady. A urobíš to presne o polnoci a týmto nožom," povedal. Čo som hovorila?Nemôžem predsa len tak niekoho zabiť! Čo keď má deti, rodinu?

,,Nedohodneme sa, nezabíjam nevinných ľudí," povedala som.

,,Ak to zmení tvoj názor, nie je nevinný. To on vyslal démonov zabiť tvojích rodičov," povedal a ja som skamenela a začala to brať z iného uhlu pohľadu. Ale možno mi ten démon klame aby ma presvedčil.

,,Ako ti mám veriť?" spýtala som sa.

,,Ľahko, proste nasleduj svoj inštink a ten ti to povie čo máš robiť," povedal. Áno, je pravda, že mi niečo hovorilo, že to dáva zmysel. Potrebujem si to celé urovnať v hlave.

,,Musím si to premyslieť," povedala som.

,,Fajn, počkám," povedal. Na jednej strane som mala pocit, že to naozaj môže byť tak. No na druhej, prečo by to niekto robil? Možno by som mohla skúsiť nejak prekrútiť tú dohodu a overiť si to.

,,A čo keby sme sa dohodli tak, že ty ma odtiaľto dostaneš a keď prídem do rezervácie overím si to a zistím, či je to pravda. A keď áno, aj keď nerada, zabijem ho," povedala som a všimla si ako sa démon zamyslel.

,,A skadiaľ mám vedieť či to naozaj urobíš?" uvažoval.

,,Keď uvidím, že je to naozaj tak, urobím to," povedala som.

,,Tak dobre, sme dohodnutí," nakoniec povedal aj keď nie veľmi presvedčivo. Vtom celý priestor osvietilo jasné svetlo a ja som sa ocitla tam, kde som aj skončila, v stane. Teda s tým rozdielom, že už pomaly začalo vychádzať slnko. Až teraz ma napadlo, že ma ani nenapadlo zamyslieť sa, čo sa stalo s tým záhadným pohmkávaním. Ale neromýšľala som nad tým. Aspoň nie teraz, musím riešiť dôležitejšie veci. Pozrela som na Ethana, ktorý ešte stále spokojne driemal. Pomaly som sa vyplazila zo stanu a prezliekla sa. S ruksaku som vytiahla mobil a skontrolovala čas. Bolo 6 hodín ráno. Ešte som mala dostatok času, aby som pripravila nejaké raňajky a trochu sa tu zatiaľ poobzerala kým sa Ethan prebudí.

Flashback - (Pohľad Ethana)

Zobudil som sa na zvuk zvláštnej melódie. Bola až taká neodolateľná, že ma donútila vstať a ísť checknúť okolie. Nevedomky som vyšiel zo stanu a z hypnózie ma prebudil až pohľad na Ashelyn, okolo ktorej sa omotávalo niečo čierne. V okamžiku som skamenel, keď som zistil, čo to je a že Ashelyn, sa predtým vôbec nebráni. Chcel som prísť za ňou, no akonáhle som sa rozbehol, Ashelyn sa akoby úplne prepadla pod zem. Ako ju mohli nájsť? Mal som na ňu dávať lepší pozor! Čo keď ju zabijú? Teraz s tým nič už nenarobím, keď prejde skúškou prežije no keď nie, umrie. Teraz môžem robiť iba jedno. Musím zavolať Jasonovi! Vytiahol som si mobil z vrecka a vytočil Jasonove číslo, je to môj kamarát a spolubývajúci z Rezervácie a v tomto sa celkom vyzná.

,,Jason?" spýtal som sa keď sa z telefónu ozvalo tlmené nádavanie.

,,Si na hlavu? To si ani cez noc nemôžem pospať?" stažoval sa do mobilu.

,,Prepáč kámo, no mám menší problém. Ashleyn uniesli tieňe," povedal som a započul  chichot z telefónu.

,,Čo je na tom smiešne?" spýtal som sa s istým zarazením v hlase.

,,Nič, nič...," povedal nevinným hlasom.

,,Tak fajn, na toto nemám čas, čau," povedal som a zložil. Možno by mi ani nevedel poradiť. No teraz musím vymyslieť spôsob, ako pomôcť Ashelyn.

Present - (Pohľad Ethana)

Pomaly som otvoril oči a uvedomil si, že už je ráno. Odrazu som mal zvláštny pocit s celej tej noci. Vyšiel som zo stanu a pohľad mi padol na Ashelyn, ktorá sedela pri rozrobenóm ohni s mierne rozcuchanými vlasami a nádherným úsmevom. Musím povedať, že takto vyzerala veľmi pekne a rozkošne. Ale keby zistila čo mám v pláne zabila by ma. Preto musím byť opatrný, nikto sa to nesmie dozvedieť. A možno sa mi aj celá tá nočná príhoda iba snívala.

Pohľad Ashelyn

,,Dobré ráno," povedala som a usmiala sa.

,,Dobré," povedal Ethan a prisadol si ku mňe.

,,Pripravila som raňajky," povedala som a ukázala na dva chleby so zeleninou a vajíčkom.

,,Vonia to výborne," povedal Ethan a zobral si svoj tanier už z pripraveným jedlom.

,,Je to lahôdka," povedal a pustil sa do jedenia.

,,Môžme už ísť?" naliehal Ethan zatiaľ čo ja som sa trochu upravovala pred zrkadlom.

,,Ešte chvíľu," zakričala som a vlasy si zopla do gumičky. Zobrala som svoj ruksak a prehodila si ho cez plece.

,,No konečne!" povedal Ethan a roztvoril mapu. Ako som už vravela, moc si nepamätá trasu ale nemyslím si, že podľa mapy dorazíme na správne "magické," miesto.

,,Podľa mapy by sme mali ísť doľava a dorazíme do dalšieho lesa, no mne sa zdá, že by sme mali ísť doprava," povedal, alebo skôr,  rozmýšľaľ nahlas.

,,Neverím úsudku ani mapy,  a už niekoľkokrát si ma presvedčil, že nemám veriť ani tvojmu. Obzvlášť už minule si si myslel, že máme ísť doprava a skončil sme v nejakóm zapadákove," povedala som úprimne čo si myslím , ,,takže povedala by som, ze poďme rovno."

,,Tak fajn, ale keď sa stratíme bude to tvoja vina," povedal znovu tým jeho typickým namysleným spôsobom. Veď ešte ráno sme boli v pohode!

,,Fajn, ale nezabúdaj, že aj kvôli tebe sme sa už niekoľkorát stratili," povedala som a otočila som sa tým smerom.

Tak to by bola dnešná kapitola. Budem ich písať asi tak raz za dva, tri dni.
Inak myslíte, že by som mala písať aj z pohľadu iných postáv?
A pravdepodobne bude v ďalšej kapitole nová postava alebo nový nadprirodzený druh.

- EmTiNi