Pokloň sa

Komorná...

Okey, guys sorry ,že som dlho nepridala časť ale už sa budem snažiť pravidelne pridávať jednotlivé kapitoly ..užite storkuu. Xxx

Na druhé ráno sa zobúdzam s motýľmi v bruchu. Som veľmi zvedavá na tú slúžku. Oblečiem sa a kráčam na raňajky. Vstúpim do miestnosti v ktorej už spokojne jedla Adela. 

„Dobré ráno, Adelka." Sladko sa na ňu usmejem a sadám si oproti nej. 
„Dobré ráno vaše veličenstvo ,tak čo, do ružova?" Zazubí sa. 
„Mmm, áno." Usmejem sa a so zavretými očami sa demonštratívne natiahnem rukami do strán. Spokojne sme sa naraňajkovali a Adela išla s Helenou sa prebehnúť na lúku. Ja som ostala na hrade ,keďže som musela ešte niečo vybaviť. Zavolala som si Alžbetu ,ktorá ihneď pribehla do mojej pracovne. Zaklopala na dvere. 

„Poď ďalej Alžbeta." Zavolám ju dnu. Otvorí dvere, vkráča ku mne a pokloní sa. 
„Volali ste ma." Hovorí. 
„Áno, volala." Prehovorím a naddvihnem hlavu od pergamenu na ktorý som práve písala list. „Ide o slúžku ktorú zháňam." Pozriem sa do jej pekných modrých očí. 
„Už na tom pracujem ,moja pani." Hovorí oduševnene. 
„Ja viem a chválim ťa ,že sa usiluješ nájsť tú najlepšiu a patrične ťa aj odmením ale skorej mi privedieš jednu od Príborských." Alžbeta len prikyvuje. 
„Priveď ju ešte dnes." Vstanem od stola a prídem až k nej. 
„Ponúkam jej rodine finančnú podporu." Mierne pokrčím obočím. 
„Zober si Filipa a priveď ju čo najskôr." 
„Vykonám, pani moja."
„Dávaj si pozor." 
„Budem ,pani moja." Kývne hlavou, ukloní sa a odchádza.

Eržika Príborská...

Slnko mi udrelo do očí a to ma ja zobudilo. Matka aj so sestrou ešte spia. Potichu sa obliekam a odchádzam po vodu k neďalekej studni. Doniesla som prvé vedrá a jedno išlo pre našu kravku, bola chudá lebo samy sme nemali čo do úst. Druhé vedro zanesiem do chalupy a zbadám svoju sestru už pobehovať okolo mamy.

 „Mami dáš mi prosím chlebík?" Mamka si len povzdychla a dala na poličku malý kúsok chleba. Jeden podáva malej Simonke a druhý mne. Jemne jej chytím vystretú ruku a s jemným úsmevom potlačím jej ju k nej. Smutne pokrčila obočia a už sa nadychovala a znovu mi podávala ten kúsok ,lenže ja som len pokrútila hlavou a odniesla vedro s vodou k peci. Začujem dupot a krátko na to zbadám hnedého koňa. Zosadla z neho dajaká žena. Vybehnem von aby som zistila čo sa deje, lenže matka aj so sestrou mi boli v pätách. 

„Vy ste rodina Príborská?" Pýta sa neznáma žena. Nebola vysoká, asi v takej výške ako ja, dlhé hnedé vlasy mala stiahnuté v cope a ľadovo modré oči. 
„Áno." Odpovie mama. 
„Ja som Alžbeta Višňovská, poslala ma grófka." Matka sa zhrozila. 
„Čím sme sa previnili ,že vás grófka poslala?" Pýta sa jej. 
„Moja pani hľadá novú slúžku a poslala ma práve k vám." 
„Grófka vám ponúka aj finančnú podporu." Matka sa na mňa vystrašene pozrela. 
„Pôjdem ja." Rozhodla som sa nakoniec. Nemôžem nechať aby moja mama odišla slúžiť na hrad k tej krutej žene, na to ju až príliš ľúbim a čo by bolo so Simonkou, nevedela by som sa o ňu postarať. 
„Nie ,to ti nedovolím ,radšej pôjdem ja." Namietala matka. 
„Mami a čo bude s malou? Nedokážem sa o ňu postarať a budem robiť všetko čo mi prikážu aby ma grófka netrestala." Argumentujem. 
„Nebojte sa, bude o ňu dobre postarané." Ubezpečuje matku tá žena. Smutne sa na mňa pozrela. Odväzujem si zásteru a dávam ju do rúk mame. Silno ju objímem a hneď na to idem aj k malej Simonke a tiež ju objímem. 
„Buď dobré dievča a pomáhaj mamke." Prosebne na ňu pozriem.
„Vráť sa mi, dcéra moja." 
„Nebojte sa mi mamička, vrátim." Ubezpečujem ju. Žena nasadá na koňa a pomáha mi si sadnúť k nej. 

„Drž sa ma." Prikáže mi a ja jej ruky položím okolo pásu. „Majte sa." Odzdraví sa a otáča koňa na odchod a poženie koňa do cvalu. Uháňame cez celú dedinu až k hradu cez les. Stráže otvárajú bránu a my preletíme cez celé nádvorie až ku dverám. Zastavuje koňa a zoskakuje z neho, pomáha aj mne a podáva uzdu jednému mužovi ktorý ho viedol preč.