Pokloň sa

Zlo pre väčšie dobro

Ahoj. Je tu pokračovanie. Dúfam ,že sa Vám páčia nové časti a bola by som rada keby mi dáte dáky feedback. Viete ako, aby som vedela čo treba vylepšiť. Táto časť je venovaná grófkinmu pohľadu na vec. Užite storku a nezabudnite mi šupnúť dáku tú hviezdičku poprípade komentík. Love youuu .xxx.

Grófka

Ach ,je tu ďalší deň.
Každým dňom sa blížia Turci a jediné čo môžem robiť je začať zbrojiť.
Ak získam podporu od iných panovníkov môžem bitku vyhrať a teoreticky mám na to dosť veľkú šancu ak získam Esterháziho vojská.
O niekoľko dní bude ten bál.
Pozvem smotánku Uhier a bude to jeden z najhonosnejších plesov ,ktoré sa uskutočnili na tomto mieste.
Bude ťažké rokovať s mužmi aj ,keď som aktuálne jeden z najmocnejších ľudí široko ďaleko.
Oni neuznávajú ženy ,oni ich používajú len ako niečo do čoho môžu vyprázdniť obsah svojich pých i keď nestoja za nič.
Nevravím zo skúsenosti.
Myslím si ,že ak sú v posteli rovnakí ako vo vedúcej funkcii tak to je naozaj bieda ale nehovor hop ,kým nepreskočíš, ešte neviem čo všetko ja budem musieť urobiť preto aby som dostala to čo potrebujem.
Myslím si ,že s tým u teba nebude problém.
Kurva ako ty rada uvíta niečiu pýchu vo svojich útrobách.
Snažím sa ju ignorovať a aj sa mi to celkom darí.
Pokojne raňajkujem spolu s Adelou a popíjam čaj zatiaľ čo mi Adela číta zaľúbené listy od Turza. Ten chlap je tak smiešny.
Patetické zhluky slov a viet o tom ako veľmi Adelu miluje.
„Milujem vaše pery sťa ruže ružové, vaše vlasy jemné a nádherný úsmev..." Prekrútim očami. „Môže byť niekto tak žalostný?"
Spýtam sa skorej samej seba ako Adely.
Tá sa len zasmiala.
„Očividne."
Teraz mi svitlo ,že Adela mi môže pomôcť zachrániť krajinu.
„Vieš ,že toto by sa dalo dobre využiť?"
Povedala som jej zadumane.
„Vážne? A ako? Či ho zdiskreditovať?" Zasmiala sa.
„Nie, môžeme získať vďaka jeho armáde prevahu nad Turkami."
Naddvihla jedno obočie.
„A kto povedal ,že ti dá svoje vojsko?"
Nevenovala som jej drzému tónu najmenšiu pozornosť.
„Tak ,že sa s ním v prípade potreby vyspíš."
Povedala som a pokojne som si odpila zo šálky.
Ale Adela veľmi pokojne nereagovala.
„Čo?!" Zvrieskla.
„Zbláznila si sa Katarína?!"
Prekrútila som očami.
„Upokoj sa, iba v prípade potreby som povedala.
A sú ti prednejšie city ako to ,že pomôžeš svojej kamarátke a krajine v ktorej žiješ, za ktorú bojoval aj tvoj otec?"
Nechcela som ju vydierať ale niekedy som musela na ňu pritlačiť.
„Viem, ,že ho nemiluješ tak ako on teba ale ide tu o ľudské životy a aj o tvoj tak by si sa mohla zachovať tak ako bude v danej situácii nutné a nie tak ako to tebe vyhovuje.
Myslíš ,že ja budem od nadšenia skákať ,keď sa budem musieť vyspať s dákym zoschnutým dedom ,nedaj bože s Esterházim a v horšom prípade mi jeden z nich urobí decko tak si môžem baliť kufre a vysťahovať sa z hradu ešte skôr ako prídu Turci."
Adela na mňa pozerala.
„Tebe sa nepozdáva Esterházi?"
Povedala s celkom prekvapeným výrazom.
„Kristove nohy, Adela. Ja ti tu poviem monológ o tom prečo je nutné robiť takéto veci a ty mi povieš toto a nie ,nepozdáva sa mi, navyše je šťastne ženatý a má deti."
Adela prekrútila očami.
„To je toho. Inak ako bolo so záhradníkom?" Lišiacky sa usmiala.
„Veľmi dobre, vďaka za opýtanie." Zasmiala sa.
„Asi si dlho nemala takého žrebca v posteli, čo?"
Zasmiala sa ,keď uvidela môj spokojný úsmev.
„To teda nie."
Musela som sa aj ja zasmiať.
„Dúfam ,že sa podelíš."
Zvodne sa usmiala.
„Povedz mi, leziem ti ja do taniera? Nie. Nejem tvoje jedlo a ty nebudeš moje a všetko bude v poriadku."
Povedala som jej pokojne.
Nahla sa cez stôl ku mne.
„S jedlom sa nehrá, Katarína."
Pošepla mi do ucha a zdvihla sa z miesta.
„Ale ty sa zrejme rada hráš s jedno hubkami, však Adela?
A tým myslím tvojho malého Turza, ktorý sa nemusí ani zohnúť aby ti zahryzol do bradavky.
Ale za to ty si musíš sadnúť na zem aby si dosiahla na jeho pýchu."
Povedala som uštipačne.
Na päte sa otočila a zazrela na mňa.
„Povedz mi Adela, je jeho tak dôležitý ústroj príslušný k jeho výške, alebo ukrývajú jeho nohavice ,niečo lepšie ako jeho odraz v zrkadle?"
Bolo to odo mňa zlé ale ona to nikdy nebrala vážne.
„Zhor v pekle ty striga!"
Zasyčala a odišla.
„Obed bude o jednej." Zakričala som za ňou.
Postavila som sa, napravila si sukňu a so spokojným výrazom na tvári som odišla z jedálne. Spokojne som si vykračovala po hrade a sem tam pozdravila služobníctvo.
Prechádzala som do východného krídla ,kde mám pracovňu.
Pokojne si kráčam po schodoch ,keď tu začujem hlasy.
Známe hlasy.
Potichu prejdem cez schodisko až k rohu chodby a tam sa započúvam do rozhovoru.
„Veľmi vám to pristane osvietená pani."
Začula som záhradníkov hlas.
„Ďakujem, záhradník."
Odpovedal mu Adelin hlas.
Takže ona neporozumela mojej žiadosti, respektíve príkazu.
Vyšla som spoza rohu ako keby sa nič nedialo.
„Záhradník, aké milé ťa vidieť."
Povedala som s jemným úsmevom ,ktorý mi opätoval.
„Dobré ráno ,pani moja."
Uklonil sa.
„Čo ťa privádza do tejto časti hradu, záhradník?"
Môj tón bol zaujatý ,pretože som chcela vedieť ako vykľučkuje zo situácie.
„Bol sa len prejsť a natrafil som na slečnu Adelu."
Na tvári mu neustále pohrával úsmev čo ma mierne vyviedlo z omylu ,že niečo má s mojou hradnou dámou ale neprestávala som byť v pozore.
„Adela, dúfam ,že nás ospravedlníš, prosím, potrebujem so záhradníkom niečo prebrať."
Vrhla som vypočítavý pohľad späť na Adelu a na záhradníka som sa usmiala.
„Iste."
Adela sa uklonila.
Odchádzala som od Adely a počula som ako sa záhradník ponáhľal za mnou.
Vošli sme do mojej pracovne a záhradník zavrel dvere.
„Čo ste chceli prebrať ,pani moja?"
Opýtal sa trochu nervóznym hlasom.
Prišla som k nemu úplne blízko, naše pery sa skoro dotýkali.
„To ,že si neželám aby si mal niečo s inými ženami."
Zavrčala som mu do tváre a venovala mu spaľujúci pohľad.
Pootvorila som ústa a pozrela mu na pery.
„Nechcem aby si sa ich dotýkal."
Povedala som so zachrípnutým hlasom a rukou som ho pohladila po krku.
„Nechcem aby sa iné ženy dotkli tvojich pier."
Jemne som sa mu perami obtrela o tie jeho.
„A čo ,keď vám poviem ,že sa nemám v pláne dotýkať iných žien?"
Veľkou rukou mi začal masírovať prsník uväznený v korzete.
„A ,že sa iná žena ako vy nedotkne mojich pier?"
Palcom mi prešiel po spodnej pere.
„V tom prípade budem veľmi spokojná."
Zmyselne som sa naňho usmiala.
Potemnel mu zrak.
Dravo ma pobozkal.
Bozky som mu s rovnakou vervou vracala.
Odtiahla som sa od neho.
„Som jedna z najmocnejších a najspokojnejších žien široko ďaleko a teším sa na naše ďalšie stretnutie."
Ešte raz som ho krátko pobozkala a vypoklonkovala von z mojej pracovne.
Spokojne som si sadla do kresla pri veľkom drevenom stole a začala sa hrabať v papieroch.
Mala by som začať pracovať na tých pozvánkach na ten bál.
Spíšem si zoznam hostí.
Zhrabla som prvý kus papiera ,ktorý som uvidela a začala naň škrabať mená.
Turzo, Esterházi, Pállfy, Révay.
Dobre hlavných aktérov mám zapísaných a teraz nepodstatný zbytok ,čo sú vojvoda Dravecký, Kostička ,Zádrap a Trpák ,plus ich garde.
A teraz obyčajné detaily.
Bohatý ľud z pod môjho hradu a okolia.
Nebude ich málo.
Ešte osobne napíšem pozvánku pár ľuďom aby sa nepovedalo a aby bol z toho lepší dojem.

Vážený Gróf Juraj VII. Turzo ,dovoľujem si Vás pozvať

Na bál ,ktorý sa bude konať 7.7 u mňa na hrade

Na ktorom by som s vami rada prebrala

Aktuálnu situáciu Uhier a vpády Turkov a požiadala Vás

O pomoc Vášho vojska v bitke proti tureckej okupácii.

Očakávam ,že sa zúčastníte na tomto rokovaní,

ako jeden z podstatných aktérov vojny proti Turkom.

                                                                                                                          S pozdravom Grófka Katarína Volent.

Uf, dobre.
To by sme mali.
Napíšem všade to isté len pomením mená.
Zbytok dám na starosť Alžbete.
To bolorýchle.
Spokojne sa usmejem ,že mám už všetko z krku a veselo sikráčam za Adelou.
Myšlienkami som bola opäť na záhradníkovi.
Bolo to takvášnivé.
Stále dookola som si prehrávala náš rozhovor a naše počínanie.
Ocitla som sa pred Adelinou komnatou.
Neobťažovala som sa klopať a hneďsom vošla.
Adela v miestnosti nebola ale počula som buchotz vedľajšej miestnosti a tak som sa zvalila na Adelinu posteľa len tak ležala a pozerala do prázdna.
Začujem krokya periférne zaregistrujem postavu a pohyb pri posteli ale nechcelo sami ani pohnúť.
Adela si líha vedľa mňa.
„Čo? Na dnes si už skončila?"
Spýtalasa ma s úsmevom.
Pozrela som sa na ňu a zistila som ,že sme relatívneblízko.
„S tebou ešte nie."
Povedala som zastretým hlasom a rukou som siju chytila zozadu za krk ,pritiahla si ju k sebe a vtisla jej bozk.
Prekvapivosa neodtiahla, ani mi nevrazila facku ,takže som rada ,že nemám odtlačok jejruky na líci ale jej pery na svojich.
Znovu som ju pobozkala ale o niečotvrdšie.
Pritiahla si ma bližšie k sebe.
Až teraz som stihla zaregistrovať,že má na sebe len župan.
Rukou som ju pohladila po stehne a zaryla doňnechty. Jemne mi zastonala do úst. Spokojne som sa usmiala.
„Ako to robíš?"
Spýtala sa ma potichu.
„Čo robím?"
Opýtam sa jej trochu zmätene ale ani nakúsok sa od nej neodtiahnem a začnem jej rukami prechádzať po bokoch.
„Žeti každá žena aj chlap podľahne."
Skoro šepkala a zatínala zuby odrozkoše.
„Sama neviem, asi to mám v sebe."
Usmiala som sa jej do pokožkyna krku.
Jemne som jej obhrýzala sánku a bozkávala ju na krku.
„Mám preteba ponuku." Začala som hovoriť ,zatiaľ čo som jej dávala dolu župan.
„Somsamé ucho."
Zapriadla.
„Ak sa v prípade potreby vyspíš s Turzom,požičiam ti záhradníka a ak vyhráme vojnu tak ťa obsypem zlatoma urobím čo len budeš chcieť."
Šepkala som jej do pokožky.
„To je veľmilákavá ponuka Katarína. Prijmem ju ale iba v tom prípade ,že sa toto eštezopakuje ak získaš to čo chceš."
Zaryla mi nechty do chrbta.
Nevedela som ,žema takéto chute a je mi to v konečnom dôsledku jedno, je to mojanajlepšia kamarátka a nebudem s ňou spávať len kvôli tomu ,že sa jejto páči.
Toto je len hra z mojej strany.
Nemám čo stratiť, pre obe to jeveľmi výhodná dohoda a bola by hlúpa keby to neprijme.
„Ja s tým úplnesúhlasím."
Usmiala som sa a vtisla jej ešte jeden bozk.
Zdvihla som saa kráčala ku dverám.
„To si zo mňa robíš srandu ,Katarína."
Obzrela somsa.
„Nemôžeš ma tu nechať v takom stave."
Bolo mi smiešne ,keď som juvidela nahú na posteli s prosebným pohľadom.
„Hovoria ti niečo ručnépráce? Ak nie, tak si zavolaj slúžku. A potom ,keď skončíš ,choď prosím kukrajčírovi a nakáž si dáke pekné šaty aby si sa svojmu milému páčila."
Škodoradostnesom sa usmiala a odišla.