Judiciary [DOKONČENÉ]✔

_

Ako som mala v pláne.

Išla som presne tam, kam som mala.

Do Michalovej školy.

Len, čo som prešla prahom dverí, ľudia na mňa čudne pozerali.

Skôr by som to nazvala zazerali.

Niektorí sa dokonca aj smiali.

Na mne.. Na tom ako vyzerám.. Aká som škaredá..

Smiali sa na tom, že nevyzerám dobre, ako oni.

Na tom ako kráčam. Zrazu na všetkom.

A ich správanie vo mne vyvolalo tieto pocity...

Cítila som sa v úzkych.. Cítila som sa nenávidená a ponížená.

Však ako sa môže asi cítiť terč posmechu?

Prvý krát, čo som to zažila... Ale neľutujem to...

A je to tu.

Vidím Michaela a jeho kamarátov kráčať po tejto chodbe plnej študentov, ktorý ma už súdia, nemajú radi a ohovárajú.

Ak ste niekedy boli terč posmechu.. Viete, že to nieje dobrý pocit.

A už viem to aj ja...

Podišla som k Michaelovi a jeho dvom kamarátom, ktorých poznám z videnia.

,,A-ahoj.. Môžem sa prosím opýtať, kde tu nájdem triedu 1.B? Som nová" Jemne som sa usmiala. Mala som rovnaký hlas, iba trochu trasľavý..

Hrala som obeť, ale táto hra začínala byť už teraz reálna.. Ja som sa ňou stávala.

Michael sa na mňa usmial.

Už som to videla inak....