Judiciary [DOKONČENÉ]✔

R

,,A ako by si to chcela spraviť?" Pozrel na mňa.

,,Mám malé tajomstvo, ktoré nikto nevie... Ale raz sa ho dozvieš.. Spolu s ostatnými. A nechcem, aby si ma potom odsúdil.. Byť nová na tej škole. Je to len pokus. Ja tam ani nepatrím" Zachecthla som sa.

,,Neboj sa. Si kamarátka a nič, čo urobíš na mňa nezmení tvoj názor.. Podľa mňa si skvelá.. Súdim podľa tvojej duše.. Tvojho správania a starostlivosti." Pozrel na mňa.

Vtedy som to vedela.. On je pravý.. Skutočný.. Nieje ako ostatný študenti.. On sa nehrá, že je niekým iným, on je sám sebou. Preto ho nenávidia. On sa netvári, že je dokonalý ale v skutočnosti je.. Pretože jeho duša je nádherná... Nezáleží na výzore, ale na duši, na správaní.

Odprevadila som ho domov.,,Je víkend.. Čo povieš keby si zajtra prišla ku mne? Rád by som ukázal mojej rodine, že mám kamarátku" Usmial sa na mňa.

Môj úsmev sa ešte rozšíril.,,Veľmi rada prídem." Objala som ho. Mala som nutkanie objať ho už dobre dlho. Každopádne si to zaslúži za to, čo si kvôli mne vytrpel a čo stratil. Okuliare som mu podala a išla som k sebe domov. Našťastie to nebolo až tak ďaleko.