Judiciary [DOKONČENÉ]✔

A

Všetci na nás len pozerali.,,Nabudúce dopadneš horšie... Poďme, skôr než príde nejaký učiteľ" Povedal Michael a spolu s kamarátmi odišli.. Ako sa rozpŕchli aj ostatný študenti naokolo.

Zazvonilo na hodinu a všetci išli do tried. My dvaja nie. Bála som sa o Lewisa.. Chcela som mu pomôcť, takže som zostala pri ňom.

,,Poď.. Postavím ťa" Vzala som jeho ruku a prehodila si ju cez rameno. Postupne sme spolu išli ku školskému doktorovy.

V jednej ruke som stále držala jeho okuliare.,,Vidíš niečo? Oni.. Oni ti ich zničili.." Povzdychla som si.

,,Stálo to za to" Odkašľal si.,,Prvý krát som kvôli niekomu niekoho udrel.. Si prvá, ktorá ma neodsúdila alebo sa mi nesmiala. Som šťastný" Pozrel na mňa s miernym úsmevom.

Oh.. Niektorí musia mať život vážne ťažký. Pokračovali sme v ceste.

,,Poď" Došli sme k doktorke a vzala nás oboch dnu. Tam som si sadla na stoličku zatiaľ, čo Lewis sedel na posteli. Doktorka ho zatiaľ ošetrila. Tiež sa pýtala otázky, ale nič sme jej nepovedali.

Keď sme vyšli od doktorky pozrela som naňho.,,Prečo si nechcel aby o tom niekto vedel? Možno by bolo lepšie keby sa riaditeľ dozvedel o tom, že tu býva šikana" Pozrela som naňho.

,,Nie... Oni len hovoria... Reči majú... Ale nevyriešia nič.. A aj keď vyriešia.. Tak len dočasne.. Začali by znova" Pozrel na mňa.

,,Neboj sa... Ja to vyriešim.. Pre teba" Mierne som sa usmiala a on tiež.