Judiciary [DOKONČENÉ]✔

I

Na ďalšie deň som došla do školy. Znova ako nie-ja.

Prechádzala som po chodbách, počula ľudí ako si šepkali vždy keď som prešla okolo... Alebo dokonca sa aj smiali.

Nieje to nič príjemné..

Ten pocit úzkosti...

Zo zamyslenia ma vyrušil náraz. Spadla som na zem a všetci sa začali smiať. Narazila som do nejakého chlapca.

Pomaly som zdvihla hlavu. A zbadala chlapca. Okuliare. Hnedé oči, strapaté hnedé vlasy.

,,Uh.. Uhm.. Prepáč" Ozval sa a natiahol ku mne ruku. Prekvapene som naňho pozrela..

On sa mi nesmial.. Ani nič.. Dokonca mi chce pomôcť.

Milo som sa usmiala a vzala ho za ruku. Postupne som sa postavila s jeho pomocou.,,Ďakujem" Pozrela som mu do očí.

Uhol pohľadom.. Hanblivý.. A vyzeral vážne roztomilo.. Rozhodne bol šprt.

Iba prikývol a chcel odísť, ale ja som ho vzala za ruku a otočila k sebe.

,,Prečo si ku mne tak milý?" Pozrela som mu do očí a pohľad mi opätoval. Všimla som si ako sa pozrel na moje spojené obočie. Ale neriešil to. Nevadilo mu kto som a ako vyzerám.

,,No.. Keď sú na teba všetci hnusný, asi by sa ti zišiel niekto kto nieje. Poznám to z vlastných skúseností" Pozrel naokolo a ľudia na nás zo všetkých strán pozerali..