2. časť

109 11 2
                                    

Predierala som sa celým lietadlom aby som sa dostala ku sedadlu číslo 30. Miesto pri okne. Môj brat ma vidím oblúbené miesto pri okne ako aj ja. Príručnú batožinu som chcela odložiť do odložného priestoru nad sedadlami. Akosi mi to neišlo. Bola som dosť nízka na to aby som tu tašku tam natlačila. Dokonca mi už skoro spadla na hlavu. Bola by ďalšia nehoda. Vôbec mi to neišlo tam dať. Najhoriš bolo to že vedľa mňa samí silný hokejista no zjavne si ma nevšímali. Jedna skupinka hrala karty, iní pozerali filmy, ďalší mali na ušiach slúchadlá a mňa môj brat Jamie viedol rozhovor s trénerom, ktorá sedel oproti v uličke. A ja som sa tu trápila s jednou blbou príručnou batožinou, ktorú som nevedea napchať do toho toho priestoru. Pri mojich nervoch mi vyklzlo škaredé slovíčko.

"do riti! to snáď nie je možné toto".. tlačila som kufor aj ked to zjavne neišlo.

"hej slečna pomôžem ti?"..ozval sa akýsi mužský hlas za mnou.

"vieš čo? nie netreba. Budem sa tu s tým kufrom naťahovať až kým nebudeme v Dallase."..ironicky som mu odpovedala. A vôbec som ho nechcela vidieť. Somár. Akoby mi nemohol pomôcť.

"ale nebuď nervózna. To škodí kráse a daj to sem pomôžem ti."..

Chytil kufor hneď vedľa mojej ruky. Vtedy som si všimla že tým mužom je Tyler. Tyler Seguin. Ostala som tam len tak stáť a to doslova s otvorenými ústami. Až po pár sekundách som sa spamätala a znormalizovala som sa.

"hm prečo si trepala ten kufor keď tam jeden už bol?".. začal sa mi smiať

"a ako prosím ťa som ho mala vidieť? ".. neskutočne ma vytáčal jeho tón hlasu a jeho smiech!

On ma odrazu chytil a zodvyhol ma hore..

"aha kočka tam je kufor".. tdžal ma pevne a pri tom sa zas zasmial.

"okamžite ma daj dole a daj mi pokoj".. nechcela som kričať a vzbudiť pozornosť všetkých okolo nás.

"hm maličká myslim že ti nedám pokoj lebo moje čislo sedadla je 29.. hneď vedľa teba."

"veď ja viem!"..
sadla som si na sedadlo pri okne a pozerala von oknom. Len som počula ako si dudral popod noc niečo v tom zmysle že som mala popleta. Ach dúfam že ma ten kamarát môjho bata nechá na pokoji.

Začala som čitať knihu, ktorú som mala v pláne čítať už minulý mesiac, ale akosi som sa k nej už viac nedostala. A teraz prišla jej chvíľa. Bola naozaj zaujímaval. Hneď som sa dostala do deja. Bola som už na 20tej strane keď tu ma vyrušil Tyler.

"inak ani sme sa nezoznámili slečna. Nepomylili ste si lietadlo náhodou?"

"nie nepomílila som si lietadlo.Musíš ma rušiť čítam knihu"..

"ja som Tyler. A ty?".. podáva mi ruku..

"teší ma Tyler Seguin. Ja som Hope Benn"

"Benn? áá samozrejme ty si sestra Jamieho"..usmial sa a potriasli sme si rukou.

"už môžem čítať knihu?"

"áno samozrejme slečna Benn"

Opäť som začala čítať kinihu. No už som na ten dej nevedela sústrediť tak ako predtým. Nemohla som si nevšimnúť že sa na mna Tyler stále pozerá. Bol to dosť nepríjemný a zároveň pekný pocit že sa niekto ako on pozerá na mňa.

Toto je druhá časť. Ak by sa ti zatiaľ niekomu páčilo bola by som rada ak by ste nechali komentár či sa vám páči 😊

Vickie ™

ღNIKDY TO NEVZDÁVAJ!! ღ /with Tyler Seguin/Where stories live. Discover now