ღNIKDY TO NEVZDÁVAJ!! ღ /with Tyler Seguin/

4. časť

Ráno som sa zobudila na hluk z odšťavovača v kuchyni, ktorá bola vedľa obrovskej obývačky v ktorej som večer zaspala. Nestihla som ani to kedy prišiel Jamie domov. Už dávno som mala podozrenie že niekoho má len nám to nechce povedať. Verím že ak je to pravda tak mu to vyjde lebo jeho vzťahy boli vždy na bode mrazu pretože každá jeho bývalá ho chcela len preto že je slávny a bohatý hokejista ale žiadna v ňom nevidela to aké dobre má srdce. Jamie je naozaj skvelý chlap a ženy v Dallase sú asi hlupane že to nevidia, ale čo ja už o tom môžem vravieť. Pozrite sa na mňa. Od kedy som korčuľovala som v živote mala len jedného chlapca, ktorého som ľúbila. Bolo to keď som mala 15 rokov. Bol to spolužiak zo školy. Bol o 2 ročníky vyššie a mali sme sa radi. No potom prišlo to že musí odísť. Odsťahoval sa a ja som ostala sama. Vždy keď som bola frustrovaná z krasokorčuľovania keď mi neisiel nejaký skok som mala proste človek ku ktorému som mohla ísť a nechať krasokorčuľovanie krasokorčuľovaním a byť to len ja . Sama sebou. Len Hope a Chris...

Zabila som myšlienky na Chrisa tým že som sa postavila z gauča a šla sa pozrieť do kuchyne kde to už nádherné rozvoňiavalo.

"Dobré ránko" pozdravila som so zívnutím a utrela som si oči.

"Dobré ráno sestrička spachtoška" pousmial sa Jamie a dal mi pusu na líce. Sadla som si za pult a naliala si čerstvý džús.

" Večer keď som prišiel si už spala ani sme sa nestihli porozprávať. No veci som si dal do izby hore." ... Jamie sa správal vždy ku mne starostlivo.

"Ďakujem pekne. Tak aký máme dnes plán?".. zo zvedavosťou som sa ho opýtala lebo som vedela že ranný tréning má za sebou s dnes majú voľno.

"Dnes ti urobiť ním výlet po meste, potom sa pôjdeme najesť a časom sa rozhodnem čo ďalej.".. ukázal mi turistického sprievodcu kde boli obrázky a popisy všetkých pamiatok v Dallase.

" Zabehnem hore a prezlečiem sa" .. za behu som mu zakričala a utekala sa prezliecť do izby. Keď som tak behala po poschodí a zamierila som si to do pravej strany zrazila som sa s Tylerom, ktorý vychádzal z kúpeľne len v uteráku od pol pása dole. V Tom momente som si ho premerala celého očami až sa mi do líc hrnula červeň. Zakryla som si oči a otočila sa.

" Prepáč nevedela som že tu najlepší kamarát môjho brata pobehuje len tak nahý" ...

" Ale veď ja nahý nie som..haha nevidela si ešte chlapa v uteráku?" .. podotkol a usmial sa na mňa.

"Videla! Len nie som zvyknutá že v dome môjho brata chodí ďalší chlap na pol holý" ..

" Jamie ti nevravel že zmenil orientáciu?" .. povedal a začal sa smiať ako zmyslov zbavený

" Hej čo sa to tam hore deje?," .. zakričal Jamie z kuchyne. Zrejme počul ako sa Tyler smeje ako šialený.

.....

Otvorila som kufor a prehrabávala som sa vo veciach. Obliekla som si na seba tričká s logom Dallasu a čierne jeans rifle. Samozrejme aby som nezabudla na šiltovku. Šiltovku nosím od kedy sa mi stal úraz. Nemala som rada ak ma ľudia v meste oslavovali s ľútosťou, pozerali na mňa ako keby som urobila niečo zlé. A vtedy som si začala dávať na hlavu šiltovky a chodila som von iba večer aby ma nikto nepoznal...

....
Celý deň prebiehal skvelo. Videla som krásy Dallasu na vlastné oči. Nemyslela som si že nejaké americké mesto môže byť tak krásne. Jamie niektoré veci videl tiež po prvýkrát keďže väčšinou svoj čas trávi na zimnom štadióne alebo v lietadle keď sa presúvajú ako tím na trip. Obed sme si dali s nejakej drahej reštaurácii. Jedlo bolo skvelé a celý deň bol naozaj úžasný. Len nevedela som si predstaviť čo ti budem robiť celý mesiac.

"Jamie?" ..nesmelo som sa ozvala k nemu

"Áno Hope?".. Zdvihol hlavu od taniera kde jedol svoj obľúbený steak.

"Ja len že čo tu budem robiť celý mesiac? Pochybujem že je tu toľko pamiatok a kultúrnych podujatí ktoré by som navštevovala každý deň a celý mesiac Jamie"..

"Rozmýšľal som žeby si mohla niečo robiť u nás na štadióne" .. váhavo mi odpovedal na moju zvedavu otázku

"Na štadióne? A čo?" .. prekvapivou som hneď zareagovala a vypleštila som oči na brata

" Noooo Hope neviem či s tým budeš súhlasiť, ale mohla by si sa pridať k našim dievčatám cheerleaders." .. neisto sa na mňa zahľadel.

"Ja? A cheerleaders? Jamie. Ja som bola krasokorčuliarka a nie nejaká tanečnica." ...

"Viem Hope, ale niečo robiť musíš" ..

"Jamie to radšej budem zvieraťu puky po každom jednom tréningu než toto" .. vstala som a odišla von nadýchať sa vzduchu. Bolo ťažké to vziať už len z toho že ja chcem byť na ľade a nie mimo neho. Pol roka som nezniesla pohľad ľudí na mňa a čo by si pomysleli že kanadská nádejná krasokorčuliarka, ktorá prišla os bojí kariéru poskakuje na Dallaskom štadióne ako cheerleaders v klube kde hrá jej brat. Nechcem byť na očiach! Chcem ostať v úzadí. Najlepšie v zadu kde ma nik neuvidí. Radšej budem neviditeľná ako opäť cítiť v ľuďoch ten súcit. Nechcem .. a nedokážem. Túžim stále ..stále aby som sa mohla vrátiť na ľad aaa... Je to len hlúpu sen. Moja chrbtica by nezniesla ďalší pád ...

So slzami v očiach som sadla do taxíka, ktorý má odviezol domov. Jamiemu som napísala sms-ku aby sa nebál že idem domov. Odpísal že okay že dnes sa vráti domov neskôr lebo ide s chalanmi do klubu hrať bowling.