ღNIKDY TO NEVZDÁVAJ!! ღ /with Tyler Seguin/

3. časť

Letuška ohlásila že budeme pristávať o pár minút a prosí nás aby sme si zapli bezpečnostné pásy. Hneď som aj tak vykonala. Uložila som si knihu do batoha čo som mala pri sebe. Celý let som iba čítala. Prestala som si všímať Tylera. Ten po pár minútach zaspal ako malé dieťa. Vzhľadom na to že bol po zápase tak som to úplne chápala... Nepopieram párkrát som prestala čítať a zahľadela som na naňho. Ale automaticky som sa hneď otočila keď sa začal vrtieť.

Po prílete nás na letisku čakal autobus. Samozrejme s logom Dallasu. Akosi to môj braček nedomyslel pretože v autobuse pre mňa už žiadne miesto nebolo. Len ak v kufri..
Tak že som čakala sama na parkovisku pri letisku na taxík, ktorý mi zavolal Jamie.

"Skvelý začiatok v Dallase" ..povedala som si nahlas a sadla som si na svoj kufor so skleslým výrazom na mojej tvári.

..

"Slečna nemá odvoz?"..po pár minútach sa prihovoril kto si ku mne z auta a zatrúbil. Chtiac nechtiac som zdvihla hlavu a bol tam... Tyler. Sedel za volantom a do široká sa na mňa usmieval.

"Čo chceš?, Nemal si byť v autobuse?".. nahnevane som to zo seba dostala. Pretože sa mi v takej to na nič situácií vôbec hovoriť nechcelo.

"Jamie zabudol že som tu autom a tak na poslednú chvíľu mi poslal sms-ku aby som ťa vyzdvihol na parkovisku..dosť sa o teba bojí".. uškrnul sa a vystúpil z auta

"Ten kufor si vezmem sama jasné??"

"Samozrejme slečna Benn. Len aby si ho vedela sama dostať do toho kufra."..a začal sa smiať.

"Haha si strašne vtipný. Daj si ho tam sám keď si taký škodoradostný"..hodila som kufor a trucovito som si sadla do auta na miesto vedľa šoféra. Už som viac nepočula čo Tyler povedal lebo som nezabudla na to buchnúť poriadne dverami.

Tyler naložil kufor a nasadol do auta.

"Tak že tam to bude? Slečna nebezpečná a urážlivá?" .. pozrel na mňa a žmurkol jedným okom

"Domov!".. založila som si ruky na prsiach a sledovala som ako sa mi nočný Dallas, osvetlený pouličným osvetlením mihá pred očami.

"Rozkaz šéfka".. odvetil Tyler zapol si pás a zapol aj rádio v ktorom práve hrali pieseň od Eda Sheerana. Jeho som milovala. Jeho hlas. Jeho hudbu a text jeho piesní. A mali sme spoločnú záľubu. Záľubu v mačkách len s tým rozdielom že on svojho kocúra mal a mne rodičia nikdy nechceli kúpiť mačku. A ani by som popravde na ňu nemala čas keď že som v Tom období mala život len pre ... krasokorčuľovanie.

"Hope... Hope vstávaj si doma!" .. jemnými dotykmi po mojej ruke má budil Tyler. Zrejme som cestou zaspala v aute.

" Aha prepáč. A vďaka za odvoz" .. otvorila som jedno oko a zabľabotala som .. " kufor mi prosím nechaj pošlem Jamieho aby poň sem prišiel" ..dodala som ešte a kráčala som k dverám.

"To je v poriadku vezmem ho dnu. Bývam teraz s Jamie-im." .. ako to dopovedal hneď som sa prebrala z driemania na nohách a len som tak naňho zízala.

"Neboj len pár dní kým opravia pár veci v dome" dodal a začal ťahať môj kufor do vnútra. Jamie zjavne doma ešte nebol lebo všade bola tma. No aj keď na ulici svietili len svetlá všimla som si aký je tento dom obrovský a nádherný. Bráško má vkus! To sa musí uznať.

Tyler mi zložil kufor v mojej izbe a niekam sa vytratil. Zrejme do izby v ktorej teraz býval. Zatiaľ som sa po celom dome porozhliadala a bolo tu všetko krásne a obrovské. Celkom iné ako v našom rodnom dome. Bola som rada že som vypadla trocha z domu. Keď je tu tak krásne neviem sa dočkať ako bude v Montreale u Jordieho. S tým pocitom som zaspala na gauči v obrovskej obývačke s tým najväčším plazmovým televízorom aký som kedy videla v živote.

Po dlhom čase nová časť. Rada by som v písaní pokračovala. Ak ho nikto z vás číta a chcel by ďalšie časti rada pridám novú časť.

xVickie