ღNIKDY TO NEVZDÁVAJ!! ღ /with Tyler Seguin/

5. časť

Tak ako sa Vám páči pokračovanie príbehu? :) Ak ste spokojné budem rada ak zanecháte svoj hlas alebo komentár :) Podpora je vždy dobrá :) ak máte nejaké nápady na pokračovanie rada si ich prečítam. Tak pekné čítanie :-)

.....

Taxík zablúdil a cesta do domu trvala nekonečne dlhú dobu. Zaplatila som a vybrala som sa chodníkom ku domu keď som pri dome na hojdačke videla sedieť Tylera so slúchadlami v ušiach.
Prešla som popri ňom a sadla si na vedľajšie záhradné kreslo s úplne božským mäkkým vankúšikom na sedenie. Sadla som si a rukou som buchla Tylera po nohe, ktorú mal vyloženú na stole.

"Hej čo to robíš! Vystrašila si ma" .. zmätene však na mňa pozrel a okamžite stiahol nohy zo stolíka.

"Neučili ťa že je neslušné vykladať nohy na stôl?" .. pohoršene som sa naňho pozrela a pokrutila som hlavou čo malo znamenať že som veľmi pohoršená.

"Ty si presne ako tvoj brat maličká" .. zasmial sa a opäť vyložil nohy na stôl.

"A ty si hrozne nevychovaný Tyler Seguin!!" .. vstala som z kresla a chcela odísť do domu keď ma zrazu za ruku chytil Tyler. A potiahol k sebe do hojdacieho kresla.

"Čo to dočerta robíš!".. zkrikla som ale on mi dal ruku na ústa.

"Nechoď preč nechcem tu byť sám".. jeho oči pozerali priamo do mojich a cítila som ako sa chvejem. Toto som dlho necítila. Tento pocit. Vyvolal ho vo mne iba Chris.

" O čo ti ide?" .. namietala som a chcela som sa postaviť, ale nedovolil mi to

" Hope ..mal som ťažký deň. V mojom dome ti hlúpi opravári všetko pokašľali a tak oprava potrvá dlhšie a bude to stáť ešte viac ako som čakal a to som chcel na Vianoce poznať moju rodinu sem. Vieš?" .. v jeho hlase som cítila skutok a akosi som celkom zabudla na to že sa blížia Vianoce. Až po pár minútach mi to došlo že Tyler bude Vianoce tráviť v dome Jamieho a my pravdepodobne pôjdeme domov k našim.
.. sedela som už v kresle keď som zrazu začula nejaké šuštanie za domom a celkom som sa zľakla.

"Tyler počul si to?".. automaticky som sa postavila a prišla blízko k nemu.

"Nie nič som nepočul..asi sa ti to len zdalo ..neboj sa tu nežijú nejaký zlodeji alebo vrahovia" pokojne dodal a šak s kúsok ovocia ktoré som bola predtým nachystať.

" Znova som niečo počula a niečo sa tam pohlo.. bojím.sa čo to je?? Choď tam Tyler prosím ťa a pozri sa tam" .. Tyler s úsmevom vstal a smeroval k domu kde boli stromčeky a zrazu zakričal .." preboha to snáď nie ..Hopeee!!" ..

" Tyler ?? Čo sa deje?? Si v poriadku??" .. strašne som sa bala či sa mu niečo nestalo tak som išla za ním a celá som sa triasla keď zrazu vyskočil spoza domu a v rukách držal nádherné malé šteniatko.

"Toho si sa bála?".. rozosmial sa a pohladkal psíka ktorého držal stále v rukách a roztomilé sa mu leskli oči. Ako malému chlapcovi ktorý dostal na narodeniny darček.

" Myslela som si že je to niečo iné" . Už som sa usmiala aj ja a podišla som k nim. Stabilita som si vzala do rúk a rozhodne som vyhlásila že si ho nechám.

Tyler a ja sme sa rozhodli že ho vezmeme dnu a dáme mu najesť a okupeme ho. Bola to zábava pri kúpaní sme ostali viac mokri nez psík. Tyler ho osušil a vzal ho dole kde som chystala jedlo. To šteniatko bolo krásne a bolo vidieť že je hladné a nepatrilo nikomu lebo inak by malo obojok s menom. Po chvíli som si išla dať konečne poriadny sprchu a obliekla som si pyžamo a vyrazila dole za Tylerom a šteniatkom. Keď som bola na poslednom schode vyskytol sa mi ten najroztomilejši pohľad na nich dvoch. Hrali sa na gauči a šteniatko práve oblízovalo Tylera. Bolo to hrozne zlaté. Už dlhú dobu som nebola tak mimo ako som bola práve teraz. Nechala som ich tak a išla som do kuchyne pripraviť čaj. Konečne som sa cítila užitočne a dobre už nepamätám kedy. Prichytila som sa aj na Tom že som sa usmievala sama od seba a ani neviem prečo no cítila som čo svijm vnútri pokoj a šťastie. Myslím že moji rodičia a bratia mali pravdu že potrebujem zmenu.