ღNIKDY TO NEVZDÁVAJ!! ღ /with Tyler Seguin/

7. časť

Po nevydarenej večery, ktorú mal na svedomí Tyler sme to nakoniec vzdali a išli sme sa najesť do blízkej reštaurácie. Cesta v aute netrvala dlho a tak som sa aspoň menej cítila trápne pri tom tichu, ktoré vládlo v aute celú tu dobu medzi nami. Vedela som že to o pár minút skončí. Tyler auto zaparkoval na posledné voľné miesto ktoré našiel až na konci parkoviska. Vystúpili sme a popri sebe sme kráčali do reštaurácie, ktorá bola značne preplnená. Vyzerá to tak že si nebudeme mať kam sadnúť tak som prišla s nápadom aby sme si kúpili hranolčeky a nejaké jedlo, ktoré si môžeme vziať so sebou a môžeme ho zjesť doma. Ani len pri pultíku sme sa veľmi nerozprávali, ale videla som ako sa Tyler na mňa pozerá. Jeho pohľady som zreteľne cítila no keď som sa naňho pozrela v tom momente zmenil smer pohľadu a zameral sa na niečo úplne iné. Bol milý, ale bola som rada že si odomňa dva odstup. Ešte šťastie že sme sa v obývačke nepobozkali. No veľa to od toho nemalo. 
Konečne sme si objednali jedlo a pitie a pokračovali v hrobom tichu aj keď okolo nás vládne šum ľudí, hraje tu tichá hudba a v krbe oproti nám praská horiace drevo. Vládla tu pokojná atmosféra aj keď vo svojom vnútri som bola napätá a nervózna. Keď v tom má zachránil telefón, ktorý zvonil tak hlasno že sa každý otáčal.
"Prosím?" volalo neznáme číslo 

**************************

"Hope kde ste? Prídem domov nikto tu nie je len tu smrdí ako keby ti niečo zhorelo" ..volal Jamie.

"Ahoj braček. To Tyler sa snažil niečo navariť aké akosi mu to nevyšlo tak sme sa išli najesť von. O chvíľu prídeme" ..

"Už mu chybáme".. zasmial sa Tyler.

Jedlo sme nakoniec dali zabaliť, samozrejme že aj pre Jamieho a vybrali sme sa do auta.

"Fuuu, ale je riadna zima" .. skonštatovala som keď sme vyšli von.

"Je ti zima Hope"? ..ozval sa starostlivo Tyler.

"Iba troška poďme do autá" vyštartovala som, ale poriadne som ani nestihla vykročiť keď ma Tyler pritiahol k sebe a objal ma.

"Možno sa tak to trocha zohreješ" ..
Ja som sa len silno pritlačila k nemu a cítila som jeho vôňu, v tomto okamihu by som ostala aj celú večnosť. Je mi s ním tak príjemne,ale ako som si povedala nemôžem sa s ním zblížiť. A možno na objal vážne len preto lebo mi je zima.

Po chvíli som sa odtiahla:

"už je to lepšie môžeme ísť" snažila som sa dostať z jeho náručia, ale nedarilo sa mi to.
Zdvihla som hlavu aby som sa mohla naňho pozrieť keďže je vyšší a on, on sa na mňa díval tak ako sa na mňa nedíval už dlho nikto. Celá som sa chvela a bola v rozpakoch.

"Hope, už dlho chcem niečo urobiť, ale ešte nebola vhodná príležitosť".. zamyslene sa na mňa díval a ja som nevedela čo povedať.

"Čo-čo chceš urob.." nestihla som dopovedať slovo a v tej sekunde som jeho pery cítila na tých mojich. Vyrazil mi dych a ja som nevedela či mám zapojiť svoje pery alebo len tak nečinne stať. Bolo to krásne a v kútiku duše som po Tom túžila, ale nemôžem. Jednoducho nie. Nemôžem sa zapliesť s najlepším kamarátom a spoluhráčom môjho brata. Odtiahla som sa.

"Nie Tyler to nemôžeme" .. vyšlo zo mňa a vykročila som k autu.

"Prečo nie Hope? Páčiš sa mi a viem že aj ja tebe tak kde je problém?" ..vybral sa za mnou

"Jednoducho nie. Ja som sem neprišla baliť bratovych kamarátov, prišla som sem aby som prišla na iné myšlienky. Toto nebolo v pláne, prepáč Tyler" otočila som sa k nemu a dodala

"Sme dospelí ľudia môžeme robiť čo chceme" ..podišiel ku mne a chcel ma chytiť za ruku no ja som sa odtiahla.

"Ty môžeš robiť čo chceš, ale ja nie. Poďme už vychladne jedlo" ..nasadla som si do auta a čakala. Viem že som ho tým ranila, ale ja nemôžem.

Po chvíli prišiel do auta aj Tyler. Mlčky si sadol, naštartoval auto a v tichu sme sa pobrali domov. Hralo len rádio a v ňom vianočná pesnička. Sledovala som svetielka vonku. Všetko bolo krásne ozdobené, ľudia sa tešili. Milujem predvianočný čas. No na druhej strane som v myslí mala stále náš bozk s Tylerom. Bol tak sladký a vášnivý, jeho vôňu cítim stále na sebe. Našťastie sa už zajtra sťahuje späť domov. No to mi veľmi aj tak nepomôže keď býva hneď oproti. Musím prestať naňho myslieť a čakať na moment kedy odídem za svojím druhým bratom a možno tu na všetko zabudnem.

Po dlhom čase pridávam novú časť. Dúfam že sa Vám páčila. Ak áno nechajte tu svoj hlas alebo komentár budem len rada ❤️❤️

#V