Takže toto je ff na seriál Soy Luna.
Matteo - Luna ja viem, že sa toho sťahovania bojíš...
Luna - Matteo ja neviem čo sa so mnou deje. Nikdy som sa nesťahovala. Bojím sa, že keď opustím toto miesto, nebudem sa vedieť znovu dať dokopy.
Príbeh Luny, k...
Dúfam, že sme si rozumeli? O čom to sakra hovorí??! Vôbec ju nechám.
Niekam sa obzrela a utiekla preč. O chvíľu sa už nado mnou skláňal Matteo a tá žena, myslím, že sa volá Tamara.
Matteo - Luna si... si v poriadku? Tamara - Poď, zober ju do kaviarne.
Matteo ma postavil nanohy. V hlave mi neskutočne hučalo. V ušiach pískalo a pukalo. Matteo ma posadil do kresla a Tamara mi doniesla vodu. Medzi tým sem prišiel už aj Gastón s Ninou. Napila som sa vody a Matteo ma stále držal za ruku.
Luna - Ďakujem ti Matteo...
Mateo ma silno objal a z očí sa mu začali kotúľať slzy.
Matteo - Som tak rád, že si v poriadku. Luna - Už mi je fajn. Tamara - Ale čo sa tam stalo? Luna - Tá blondínka, Ambár že...? Matteo - Ano Ambár... Luna - Tak ona... ona ma... skopla a potom odišla preč. Tamara - Tak to mi bude musieť vysvetliť. Toto sa tu robiť nebude. Luna - Nechajte to tak... veď sa mi nič tak vážne nestalo. Tamara - Kľudne mi môžeš tikať Luna ale to čo spravila Ambár sa tolerovať nedá. Máš pravdu, nič vážne sa ti nestalo, ale mohlo sa ti stať.
Než som ju znovu stihla zastaviť, už sa vybrala hľadať Ambár.
Luna - Ja sa bojím. Matteo - Ale čoho? Luna - Ambár... Matteo - Neboj sa, ja... Luna - Matteo ja to myslím vážne. Ona ma nenávidí od prvej chvíle, čo ma s tebou uvidela. Matteo - Ona sa už nikdy nezmení. Odpusť mi to? Luna - Čo ti mám odpúšťať? Matteo - Spravila to preto, že s ňou nechcem chodiť. Myslí si, že ty si ten dôvod. Mrzí ma to.
Potom som už len počula kroky a kolieska kĺzajúce sa po hladkom povrchu. Zodvihla som zrak a zistila som, že je to Tamara a Ambár. Úplne som stuhla. Matteo ma stále držal za ruku.
Matteo - Neboj sa. Ty to zvládneš.
Povedal a moju ruku pustil. Postavil sa a odišiel. On ma tu nechal samú? Tamara sa približovala stále viac.
Tamara - Takže Ambár je pravda, čo mi Luna povedala? Vážne si ju skopla? Ambár - Nie. To by som nikdy neurobila. Veď to vieš. Luna - Ambár ale veď... Tamara - Ambár nenúť ma použiť záznamy z kamery. Takže? Ambár - No je tu malá možnosť, že by som do nej mohla trošku naraziť. Tamara - Ambár!
V hlave som pocítila ostrú bodavú bolesť. Automaticky som sa chytila za hlavu a sykla som bolesťou.
Tamara - Luna si v poriadku?
Pozrela som sa na Tamaru, ktorá mala na tvári vydesený pohľad. Ambár tiež nevyzerala, že by bola úplne v pohode.
Ambár - Luna... prepáč.
Ambár sa z očí spustili slzy a utiekla preč. Tamara za ňou chcela ísť, no ja som ju zastavila.
Potom som už len s Matteo išla domov. Matteo ma podoprel, pretože mi bolo dosť zle.
Matteo - Nechceš ísť k lekárovi? Luna - Nie... Matteo toto musí zostať len v Rolleri. Moji rodičia sa to nesmú dozvedieť. Matteo - No tak dobre. Sme tu... Luna - Ďakujem. Matteo - Vážne nechceš aby ťa niekto zobral k lekárovi? Luna - To bude dobré Matteo. To bolo určite len z toho pádu. Som v poriadku.
Vošli sme do vily a každý sme šli svojim smerom. Matteo do svojej izby a ja zase do svojej.
V izbe som si vyčistila korčule a uložila som si ich znovu do krabice. Neverím, že sa na moje narodeniny udialo toľko vecí. Ale jedna vec ma trápi. A to je, že niečo cítim k Matteovi. A to sa nikdy nemalo stať.
Nakoniec som si hodila rýchlu sprchu a ľahla som si do postele. Predstavy o šedej izbe sa rozplinuli ako oblak. V hlave som mala úplne iný plán. Pekná veľká biela posteľ so svetielkami, nočné stolíky, lampy a hlavne plno farieb. Jam&Roller mi do života opäť vniesol farby.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Z môjho premýšľania ma vytrhol hnusný zvuk môjho počítača. Kto mi posiela mail a ešte k tomu v noci?
Lenivo som sa postavila z postele a smerovala som rovno k notebooku. Otvorila som si maily a telom mi prebehla vlna strachu a zdesenia.
A kto bol odosielateľ? Možno vám to už všetkým došlo, no ak sa nájde niekto, kto ešte stále nevie, kto je odosielateľom tak je to Ambár. Vôbec som nechápala, z kadiaľ zohnala maju e-mailovu adresu, ale mňa trápil obsah správy.
Rozklikla som ju a moje srdce vynechalo pár úderov. V maili bolo napísané: ,,Ahoj Luna. Možno sa pýtaš z kadiaľ mám tvoju e-mailovú adresu. Je to úplne jednoduché. Stačí len vedieť tvoje meno a mať na to tých strávnych ľudí. No ale poďme k veci. To čo si urobila v Rolleri sa nesluší Lunita. A preto budeš veľmi trpieť. Viem o tebe všetko... úplne VŠETKO! Viem kde bývaš, viem kto sú tvoji rodičia. A aby si mi verila, tvoja mama sa volá Mónica, že? Takže sa mi láskavo prestaň starať do života. Inak sa tvojim najbližším niečo stane."
Nevedela som, že Ambár zájde až takto ďaleko. Psychicky som to nezvládla a zosypala som sa. Usmievavá Luna sa znovu vytratila kdesi do neznáma. Z mojich očí začali padať slzy a moje vzliky muselo byť počuť až do kuchyne. Pretože onedlho sa tu objavil zadýchaný Matteo aj s jeho večerným nápojom.
Matteo - Luna čo sa stalo! Prečo plačeš? Odpovedz. Luna - A...Ambár... Matteo - Čo sa stalo s Ambár? Myslel som, že sa to v Rolleri vyriešilo. Luna - To... aj ja... ale nie. Pozri...
Ukázala som na notebook a Matteo začal čítať. Keď bol pri konci, z jeho očí sršal hnev ale aj zúfalstvo.
Matteo - No tak upokoj sa Luna. Vždy tu budem, aby som ťa ochránil. Ambár ti už nikdy neublíži.
Po tejto vete ma vtiahol do obrovského kamarátskeho objatia. Bola som mu za to tak vďačná. S jeho pomocou som sa upokojila a cítila som sa omnoho lepšie. Matteo ma donútil si ľahnúť a hladil ma po ruke. Som tak rada, že mi pomáha prekonať to, že som sa odsťahovala z Cancunu. Je mi veľkou oporou.
Stále ma hladil po ruke. Ja som sa na neho pozrela a naše pohľady sa stretli. V tých jeho očiach som sa strácala. A potom som od vyčerpania zavrela oči a zaspala som.
Takže takto zrána kapitolka na naštartovanie týzdňa. Aj vám sa tak strašne nechce ísť do školy?
Dúfam, že vám táto kapitola zlepší deň, a že vy ho zlepšíte mne pozitívnymi ohlasmi.
