Prečo práve Balsano?

10. Otec... nieee!

Matteo
Je studená ako ľad. Ak ju rýchlo niečim nezahrejem, tak ochorie a znovu skončí v nemocnici. To nemôžem dovoliť.

Vonku stále pršalo a ja som si spomenut, že tu mám svoju teplú mikinu. Zobral som ju zo šatne a zabalil som do nej Lunu. Korčule som si pobalil do ruksaku a zavolal som taxi.

Keď sme prišli do vily, Luna si na môj príkaz išla prezliecť suché oblečenie. Chcela zostať vo svojej izbe. No ja som ju potiahol za ruku. Išli sme spolu do mojej izby. Musel som sa s ňou vážne porozprávať. Vedel som, že v mojej izbe budeme mať súkromie.

Luna - Prečo sme tu?
Matteo - Zober si túto deku aby si sa ohriala.
Luna - Ale mne nie je zima... a neodpovedal si mi na moju otázku.
Matteo - Luna viem, že si už dosť veľká na to aby si vedela, čo je pre teba najlepšie. Ale niekedy sa bojím, že si ublížiš. Napríklad aj dnes, keď si bola vonku v tomto lejaku.
Luna - No a?
Matteo - Viem, že sa mi nemáš prečo zdôverovať. No ja vidím, že ťa niečo trápi a chcem vedieť, čo to je. Prečo si dnes tak vyletela na tvoju mamu?
Luna - Ja... to nie je podstatné.
Matteo - Ale je. A je to veľmi podstatné.
Luna - Ja... ja len som stále rozhodená z toho sťahovania a ešte aj to všetko.
Matteo - Aha...
Luna - Matteo a čo ten open?
Matteo - Zabudni na to. Teraz si dôležitá ty... tvoje zdravie som myslel. Áno zdravie...
Luna - Si si istý Matteo?
Matteo - Sto pro...

Som taký kretén, idiot, debil...! Som do nej úplný blázon, no nič som jej nepovedal. No možno je to tak lepšie. Môj otec by s tým aj tak nesúhlasil. A Luna ma určite vidí len ako kamaráta.

Luna - Halooo Matteo! Zem volá Mattea...
Matteo - Čo sa deje??!
Luna - Už asi dve minúty ti niečo hovorím ale ty ma nevnímaš. Je ti niečo?

Poslednú vetu sa opýtala až tak opatrne, že som si nachvíľu myslel, že vážne musím vyzerať zle.

Matteo - Nie Luna. Všetko je v poriadku.
Luna - No dobre. Ja si musím ísť dať lieky. Takže už idem.
Matteo - Luna?
Luna - Áno Matteo?
Matteo - Sľúb mi, že keď nabudúce budeš chcieť byť sama, dáš niekomu vedieť kde si. Alebo si aspoň zober mobil a dvíhaj ho.
Luna - Dobre.

Hodila po mne ten milý úsmev a odišla preč. No a ja som si uvedomil, že Gastón má pravdu.

Do Luny som sa zamiloval viac, než by som mal. Som zamilovaný viac, než by som si to vedel uvedomiť. Ale ja sa do nej nemôžem zamilovať. Tento rok končím školu a budúci rok pôjdem študovať na Oxford. Ďaleko preč z Buenos Aires.

Z mojich myšlienok ma prebral až zvuk trieštiaceho sa skla a veľký krik. Okamžite som vybehol z izby, no to čo som uvidel v hale ma šokovalo. Jediné na čo som sa cez moje predierajúce sa slzy zmohol bolo...

Matteo - Otec...!

Zbehol som dole po schodoch, kde už pri mojom otcovi kľačala Mónica. Jej muž zatiaľ volal záchranku.

Moje slzy padali na zem, keď Luna dobehla do haly. Okamžite za mnou pribehla a silno ma chytila za ruku.

Luna - Bude v poriadku Matteo.
Matteo - A čo ak nie?
Luna - Matteo, bude...

Potom som počul zvuk sirén. Do domu vošli záchranári a môjho otca preložili na nosidlá. Previezli ho do sanitky a ja som mal ísť s ním. No bez Luny som tam ísť nechcel. Prosebne som sa na ňu pozrel.

Luna - Bež s ním. Ja pôjdem do nemocnice autom.

Som tak rád, že sme si v tejto situácii rozumeli aj bez slov. Nasadol som do sanitky a mohli sme vyraziť.

Počas cesty sa ma doktor pýtal na neskutočne veľa vecí...

Doktor - Práca?
Matteo - Podnikateľ.
Doktor - Užíval tvoj otec nejaké lieky?
Matteo - O žiadnych neviem, no nikdy sme sa veľmi o takýchto veciach nerozprávali.
Doktor - Dobre. Správal sa tvoj otec v poslednej dobe zvlášne? Stalo sa vo vašom dome niečo nové?
Matteo - Otec sa nikdy nesprával zvlášne. A tento týždeň sme prijali náš prvý stály personál.
Doktor - To bola tá žena, muž a to dievča?
Matteo - Áno. Ale ako je to spojené so stavom môjho otca?
Doktor - Myslím si, že ich váš otec neprijal len preto, aby u vás pracovali. Ale aj preto, lebo vedel, že bude potrebovať niekoho, kto sa postará o teba.
Matteo - Moment! Ako to myslíte?
Doktor - Vieš, tvoj otec trpí vážnou chorobou. On dobre vedel, že jeho čas sa kráti.
Matteo - To preto ten Oxford, preto nový personál... preto mi plánoval budúcnosť. Aby sa uistil, že keď zomrie, budem mať všetko zabezpečené.

Vystúpil som zobsanitky. Otca hneď previezli na operačnú sálu. Ja som zostal sedieť v čakárni. Plakal som a dúfal, že všetko je to len zlý sen.

Keď do čakárne vbehla Luna a videla ma utápať sa v slzách, hneď ma objala.

Luna - Si v poriadku?
Matteo - On zomiera Luna... zomiera!
Luna - Ako je to možné?
Matteo - Má nejakú nevyliečiteľnú chorobu. A nepovedal mi to...
Luna - Musíš byť silný Matteo. Tvoj otec ťa teraz veľmi potrebuje.

Zo sály vyšiel doktor a ja som hneď išiel za ním.

Doktor - Ty si Matteo Balsano?
Matteo - Áno.
Doktor - Tvoj otec stratil dosť krvi. A vzhľadom k jeho chorobe ho nebolo možné úplne operovať...
Matteo - Prežil to?
Doktor - Je na JIS-ke. No mal by si sa s ním rozlúčiť. Nezostáva mu veľa hodín života.

Bez váhania som utekal tam, kde ma doktor poslal. Môj otec ležal na posteli. Bol hore.

Matteo - Otec... prečo?!!
Otec - Už to vieš?
Matteo - Áno. Ale prečo si mi to nepovedal?
Otec - Nechcel som aby si sa trápil. A Matteo?
Matteo - Ano?
Otec - Na Oxford ťa zobrali. A teraz môžem kľudne zo...
Matteo - Oci!
Otec - Milujem ťa syn môj. Odteraz sa o teba bude starať Mónica. Daj jej prosím tento list.

Zavrel oči a miesnosťou sa rozoznel rovný tón. Vyšiel som na chodbu a Luna sa na mňa s bolesťou pozrela.

Matteo - Zomrel...
Luna - Matteo...

Pevne ma objala a naše slzy sa zliali do jedného prúdu. Stáli sme tam v objatí. Nebyť Luny, už dávno by som sa zrútil.

Prepáčte, že časti nevychádzajú pravidelne.

A čo si myslíte o tejto časti?