Fanfikcia O Youtuberoch

62.Sklamanie?

--Pohľad Michala--

Pritlačil som sa na Daniela a začal som trieť rýchlejšie. Bol som už blízko vyvrcholeniu a tak som chytil Daniela za ramena. Prišlo to spoločne s Danielom a moja aj jeho biela vlna postupne dopadala na jeho brucho a hruď. Bol to skvelý pocit mať niečo po takom dlhom čase, aj keď som sa toho trochu bál. Celá jeho hruď bola biela a pomaly som sa približoval k jeho ústam. Mal zatvorené oči a na ústach mal úsmev. Ľahol som si na jeho hruď a začal som ho bozkávať. 

"Milujem ťa." zašeptal mi

"Ja teba viac." odpovedal som mu. 

Ležali sme nahý a ja som už iba oddychoval na jeho hrudi. On ma hladil po vlasoch a niekedy mi dal aj do nich pusu, ale asi ho to bolelo. Cez hruď mal niekoľko stehov a za celú dobu som neuvidel jeho chrbát.

"Láska, tebe nevadí že ti na hrudi..." nedopovedal som, lebo ma prerušil.

"Nevadí. Ďakujem ti za najkrajšiu noc v mojom živote. Už to ani nebolí, ale je to trochu divné mať niečo biele na sebe. Bolo to prvý krát, čo som s niekym niečo mal a veľmi sa mi to páčilo a ešte to bolo s človekom, ktorého milujem." povedal a dal mi pusu na líce.

"Chcem sa opýtať, že prečo si sa na chvíľu zarazil, keď si mi rozopínal košeľu?" opýtal sa.

"No tak, keď som ti rozopol košeľu do polovice, tak som uvidel tvoje stehy na hrudi. Je mi ťa ľúto, lebo mať toľko jaziev... Daniel, ja ťa milujem, ale nedokážem si ťa predstaviť žeby sa ti to všetko zahojilo. Budem sa snažiť ti s tým pomôcť, ako sa len bude dať." povedal som a pozrel som sa mu do očí. Nebol som ďaleko od toho aby som sa rozplakal.

"Neboj sa určite nebudem mať toľko jaziev, ale ešte sa mi to ani trochu nezahojilo, le-lebo so-som..." povedal a začal plakať. 

"Neplač. Čo bolo to bolo a už sa k tomu nebudeme vracať. Prestal si a to je hlavné. Od dnes sa ti to už bude hojiť, ale nemôžeš už zase začať. Najbližšie dva až tri týždeň nebudeš sa môcť stresovať, lebo doktor povedal, že čím viac sa budeš stresovať, tak tým neskôr sa ti to zahojí, takže celý čas čo budeme na dovolenke nebudeš na nič myslieť, ale iba si užívať." povedal som a pritiahol som si ho nižšie k sebe. Nechcel sa mi pozrieť do očí, ale ja som mu z jedným prstom potočil z hlavou. 

"A-ale k-keď ja so-som ťa skla-sklamal a-a..." prerušil som ho.

"Nesklamal si ma, lebo ja viem že to máš veľmi ťažké. Nezáleží ako vyzeráš, ja ťa budem milovať aj tak, len mi je ľúto že na tebe vidím ako si sa trápil. Neboj sa, nesklamal si ma, aj keď si bral drogy. Najbližšie týždne nebudeme nad ničím rozmýšľať, ani sa nebudeme stresovať a budeme si iba užívať život." povedal som a zobral som si ho k sebe do objatia.

"Zajtra si pôjdem k sebe po nejaké veci, ale teraz idem do sprchy. Chceš nejaké vreckovky na utretie?" opýtal som sa a sadol som si na kraj postele.

"Nie, ja pôjdem tiež do sprchy... Nechceš ísť... Radšej nie, tak choď do sprchy a ja pôjdem po tebe." povedal a nevine sa usmial. Asi chcel ísť so mnou do sprchy a to je možnosť, ako by som uvidel jeho chrbát.

"Jasné že môžeš ísť so mnou do sprchy." povedal som a dal som mu pusu. 

"Tak choď a ja potom prídem za tebou." povedal, a tak som išiel do sprchy. Nevedel som čo chce ešte robiť, ale nechal som to tak. Nechcem ho stále strážiť, aby sa potom odo mňa necítil obmedzovaný.

Už som zaliezol do sprchy a zatvoril za sebou dvere. Pustil som vodu, ale potom som si uvedomil, že Daniel tu ešte neprišiel. Nechal som to zatiaľ tak. Po čase niekto zaklopal na dvere.

"Áno?" opýtal som sa, ale predpokladal som že to bude Daniel.

"Môžem ísť ďalej?" opýtal sa Daniel.

"Jasné len poď ďalej."

Táák to už bude pre tento diel všetko, ďakujem že ste to dočítali až dokonca, zatiaľ sa majte a ČAU