Fanfikcia O Youtuberoch

33.Naše pohľady

"Asi áno. Tak asi teraz nič nenatočím. Poď ideme ťa zoznámiť, teda ak chceš." povedal som a usmial som sa smerom k nemu. "Vieš čo asi skôr... Ale samozrejme že chcem." povedal a mne odľahlo. Obliekli sme sa a išli sme dole. "Ahojte." pozdravil som. "A-ahoj-te. Prepáč že sa pýtam, ale on je kto." povedal Haus nervózne. "Ou prepáč. Michal toto je Kuba alebo Haus, Haus toto je Michal alebo..." pozrel som na Michala a on prikývol. "Alebo Gejmr." povedal som a usmial som sa smerom na Hausa. "Počkať č-čo?!" povedal Haus a bol udivený. Vlastne ani niesom prekvapený, lebo je udivený tak ako som bol ja. "Teší ma že ťa spoznávam osobne." povedal Michal a podal Hausovi ruku. "A-aj mňa teší." povedal Haus a potriasol si s Michalom. Stále bol veľmi napätý. Snažil sa nevyzerať nervózne, ale nedarilo sa mu to. "Kde sú Bax a Wedry?" opýtal som sa Hausa. "S-sedia v-v o-obývačke." odpovedal a ukázal smerom do obývačky. Wedry s Baxom sedeli na gauči a ani si nâs nevšimli ako sme vošli. "Ahojte." povedal som a obidvaja sa pozreli na mňa. "A-ahoj. Prepáč, že sa pýtam, ale on je kto?" opýtal sa Wedry a postavil sa aj s Baxom. "Už idem na to. Takže Michal toto je Radek alebo Wedry, Wedry toto je Michal... alebo Gejmr." povedal som a Wedry s Baxom ostali ako zamrznutý. "Teší ma." povedal Michal a podal im ruku. "A-aj n-nás teší." povedali a potriasli si rukami. "T-tak a-ako sa m-máš Michal?" opýtal sa Wedry. "Sadnime si asi radšej na gauč, a zavolame aj Hausa. Kubo!" zakričal som na Jakuba. "Ano?" ozval sa z kuchyne. "Príď do obývačky. Teda ak sa chceš porozprávať s Michalom." povedal som a Jakub oamžite prišiel. Všetci si sadli na gauč, ale bolo tam voľné už iba jedno miesto, a ja som nechcel aby Michal sedel sám, tak som si sadol do kresla skôr ako on. "Ale noták, choď k nim." Ja som sa posunul až na kraj aby si mohol sadnúť vedľa mňa. Usmial sa a prisadol si. "Táák, kde by som začal." "Z-začni o-od vtedy k-kedy si prvý-krát s-stretol Daniela." povedal Radek. "Takže, bolo to v obchode..." buchol som do neho, aby začal úplne od začiatku. "Tak fajn. Takže bol už večer a ja som sa vybral po prechádzke domov, ale po čase mi niekto zavolal. Bol to Denis, vám to možno nič nehovorí, ale po čase sa dozviete o koho ide. Do telefonu povedal či nechcem prísť k nemu... (aj toto už poznáte.)... Prišiel som na Karlove námestie a tam som mu povedal kto som." dopovedal Michal a zhlboka sa nadýchol. "Takže ty si zachránil Daniela, potom si nám zavolal, potom ste sa stretli a potom ste spolu aj spali. Neviem prečo, ale je toho na mňa veľa. Musím spracovať informácie a potom sa môžeme porozprávať, ale už musíme ísť, lebo za hodinu bude obed a my nie sme ani oblečený." povedal Radek a postavil sa z gauča. "Takže potom večer ešte dáme pokec keď tak." povedal Jakub a išli sa prezliecť. Ja a Michal sme boli už oblečený, takže sme ich čakali dole. "No takže nebolo to až také strašné." povedal Michal a postavil sa. "Bolo to skvelé, ale musíme zapracovať ešte na výslovnosti, lebo keď si už chytal po dychu tak si rozprával veľmi potichu. Ale nie robím si srandu. Zvládol si to skvelo." povedal som a postavil som sa. "Ďakujem." povedal a usmiali sme sa obidvaja. --Bože prečo musí mať také pekné modré oči. Neviem prečo, ale nemôžem sa naňho prestať pozerať. Načo to myslím, musí to skončiť, ale nedá sa to.-- naše pohľady sa stále približovali. "Idemeee!" zakričal Jakub a mi sme sa od seba odtrhli. "D-dobre." vykoktal Michal. Michal sa otočil a ani sa mi nechcel pozrieť do očí. Obišiel ma a išiel za Jakubom.

Tak to už je všetko, ďakujem že ste to dočítali až dokonca, majte sa a ČAU