Fanfikcia O Youtuberoch

64. 18+ pokračovanie

Veľmi sa ospravedlňujem za svoju neaktivitu, ale mal som zápal pľúc, lebo nieje dobre lyžovať iba v kraťasoch a tričku. Ale zarobil som si 50€, lebo stávka s BF sa nedá odmietnúť. Takže užívajte si časť a preistotu si ešte z časti prečítajte aj minulú časť.

--Pohľad Michala--

Daniela som držal za boky a začal som ním pohybovať. On chytil aj môj penis do ruky a jak som ja pohyboval s ním, tak aj on pohyboval rukou. Začal s rukou zrýchľovať a ja som už nebol ďaleko od vyvrcholenia. Pustil mi ho a svoj vysunul z mojej pusy. Začali sme sa bozkávať a niekedy som si jeho penis zobral do ruky. Prestal a pomaly schádzal nižšie. Začal mi ho s jazykom olizovať a tak som iba zatvoril oči a užíval si to. Nevnímal som nič a nechal sa unášať, Danielovim jazykom, ktorý prinášal moje intenzívne vzdychnutia. Začal zrýchľovať a tak som ho chytil za ruky a pritiahol si ho k sebe. Bozkával som ho a niekedy som mu jemne prešiel rukou po rozkroku. Niekedy mi pri bosku skúsol spodnú peru. Jemne som mu s ukazovákom prešiel po špičke a posunul som sa dole. Bozkával som ho na krku a s dvomi prstmi som mu prechádzal po celom tele až dole. Prešiel som mu po penise až ku špičke. Stále som ho bozkával na krku, ale na tvári som videl že ho veľmi dráždim. 

Veľmi sa ospravedlňujem, ale budem to musieť preskočiť, lebo som sa zasekol. Som muž, takže nemám až tak rozšírenú slovnú zásobu.

"Ja si idem už ľahnúť. Ideš aj ty?" opýtal som sa a vyliezal som zo sprchy.

"Ja sa ešte trochu osprchujem a potom prídem za tebou." povedal. Do ruky zobral sprchu a pustil vodu. Ja som zobral ručník, dal si ho oklo pásu a išiel som si po veci.

"Zajtra si už pôjdem domov po veci. Zoberiem si zatiaľ nejaké tvoje veci." povedal som a vyšiel som z kúpeľne.
Už som otváral dvere od izby a namieril som si to k Danielovej skrini.

"Aaahh!" počul som ako z kúpeľne zakričal Daniel. Okamžite som sa rozbehol do kúpeľne, ale keď som otvoril dvere, tak som videl, ako Daniel leží na zemi. Prišiel som za ním a zodvihol ho zo zeme. Uvidel som na zemi otvorenú tú fľašu, ktorou som mu mal vyčistiť tie jeho rány. Nechal som to tak a zobral ho do izby. Bol pri zmysloch, tak som ho pomaly položil na posteľ. Musel som ho otočiť na brucho, ale na chrbte už aspoň mal tie rány vyčistené. Išiel som po obväzy, aby sa mohol kľudne vyspať. Prehľad som celý byt, ale nikde som ich nenašiel. Našiel som iba náplasťe a tabletky proti bolesti. Zobral som tie tabletky a pohár vody. Išiel som hore do izby za Danielom. Bol otočený na chrbte, ale veľmi rýchlo dýchal. Sadol som si k nemu na posteľ a pohladil som ho po vlasoch.

"Šššš... Už je dobre. Tu máš zober si." podal som mu tabletku a pohár. Postavil som sa z postele a išiel som pre svoje tričko. Zobral som ho a roztrhal ho. Daniel sa na mňa otočil.

"Ďakujem ti za pohár vody, ale čo to robíš?." opýtal sa.

"Nič, len kľudne lež." prišiel som k nemu, tričko som dvakrát zohol a obmotal mu okolo chrbta.

"Nebolo by ľahšie, keby som si ho obliekol?"

"Nie, lebo potom by ti to tričko iba dráždilo. Takto sa ti bude lepšie spať." povedal som a dal som mu pusu do vlasov.

"Láska, mam na teba jednu prosbu. Nedal by si mi niečo na oblečenie, zo skrine?" opýtal sa a urobil na mňa psie oči.

"Samozrejme." povedal som a vytiahol som mu zo skrine tepláky.

"Ďakujem. Koľko je vlastne hodín?" opýtal sa. Zobral som mobil z nočného stolíka a pozrel som sa.

"Wou, to už je skoro polnoc. Máš 23:46. Neviem ako ty, ale ja... Teda vlastne viem ako ty, lebo už ideš tiež spať." povedal som a ľahol som si vedľa Daniela na posteľ. Ležal som a iba som rozmýšľal nad všetkým čo sa dnes stalo. Daniel sa skoro zabil, priznal sa že bral drogy, mal som s ním sex, vyčistil som mu... teda sám si vyčistil rány... Keď z Danielom budem do konca života, tak to bude veľmi zaujímavé. To som iba rád, lebo aspoň sa nebudem nudiť a ešte rád športuje, cestuje, ale vždy je v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Bojím sa oňho, aj keď sú tí traja v base. Nechcem nič uponáhľať, lebo zatiaľ sa poznáme iba niečo cez mesiac a bojím sa, že keď s ním budem chcieť byť už teraz, tak že ma časom opustí. 

"Bože, prečo ho musíš tak trestať. Milujem ho a nechcem aby sa trápil." povedal som a aj keď som si to chcel povedať iba v hlave, musel som to povedať nahlas. Po líci mi stiekali slzy. Pozrel som sa na Daniela, ktorý v kľude spal, tak som mu dal iba pusu na líce a zavrel som oči. Po chvíli som zaspal.

Okej, tak tí ktorý na mňa ešte nezabudli tak po mesiaci vám nesiem nový diel, Ja viem že ste možno čakali niečo viac, alebo nejaký dlhší, ale už som to nechcel preťahovať, tak som to ukončil. Nebojte sa, pokúsim sa zase vydávať častejšie a dúfam že mi to aj vydrží nejakú dobu. Pokiaľ nebudem chorý. Takže ďakujem že ste to dočítali až dokonca, zatiaľ sa majte a ČAU