Fanfikcia O Youtuberoch

83.Letíme!

--Pohľad Daniela--

"Išiel som behať aspoň na hodinu, ale Michala som dnes nezobral, lebo aj on musí spať. Kvôli mne stával skôr, aby som mu neušiel, ale dnes som vstal skôr ja. Bez Michala mám veľmi veľkú šancu, že sa mi niečo stane, ale teraz už by nemuselo. Sú 4 hodiny ráno a ešte je trochu tma, ale teraz som už dlhšie nebehal a o piatej musím byť doma. Teším sa do USA, lebo tam budeme prvý krát, ale neviem čo s Marekom. Dúfam že sa to s ním zlepší, ale teraz viem, aké to mal so mnou Michal ťažké. Nechcem aby sa niečo stalo Marekovi, alebo Michalovi v USA, aj keď Michalovi sa ešte nič nestalo od kedy som s ním. Až na ten únos od Borisa, Denisa a Tomáša. Dostali niekoľko rokov, ale od kedy sú vo väzení, tak sa nič nezmenilo. Mám Michala a rozmýšľam, že by som si adoptoval Mareka, lebo chcem vedieť aké to je sa o niekoho postarať. Len sa bojím že to pokašlem, ale na druhú stranu má 16 rokov a Michal má 20. My sme tak pekne rozdelený, lebo ja mám 18, ale Michal bude mať 10 októbra narodeniny. Už teraz pre neho vybavujem darček, preto som minule bol preč. Okej, už behám dosť dlho. Idem domov, aby Michal na mňa nekričal, lebo nechcem sa s ním hádať. Minule, keď sme sa pohádali, tak som sa zľakol, že ma naozaj opustí. Už vtedy som bol na dne, keď som bol s ním a bez neho by to bolo ešte horšie. Idem prichystať niečo na raňajky. Len dúfam, že Michal ešte spí, lebo to nebude dobré, keď bude na mňa čakať." vošiel som do kuchyne a našťastie tam nikto nebol. Začal som pripravovať raňajky pre štyroch. Nakoniec sa dohodli, že nás odvezie Jakub na letisko a potom už smer LA.

"Ahm..." zakšľal niekto za mnou. Otočil som sa a bol to Michal. Asi zistil, že som nebol doma.

"Dobré ráno láska, ako si sa vyspal?" opýtal som sa a prišiel som k nemu.

"Dobre som sa vyspal, ale som ťa nepočul, že kedy si vstal?" povedal a dal mi pusu na líce.

"Prepáč, ale nechcel som ťa budiť, lebo by si sa nazlostil, že nespím 8 hodín. Už som tri dni nebehal a teraz som išiel iba na hodinu." povedal som a ďalej som chystal raňajky.

"Počkať, ty si bol behať? Veď ja som nebol na teba nazlostený, ale kvôli tomu že si bol behať, tak trochu už som. Som ti hovoril, že budem chodiť s tebou, ale iba keď budeš mať 8 hodín spánku. Teraz to nechám tak, lebo si už tie 3 dni nebehal, ale nabudúce ma zobuď. Aj keď budeme v USA, tak budem s tebou chodiť behať."

"Láska. Ja viem, že sa chceš o mňa postarať, že chceš na mňa dávať pozor, ale musím sa naučiť aj samostatnosť. Keď sa máme starať o Mareka, tak sa musím naučiť starať aj o seba."

"Veď ja som ti nepovedal, že sa nevieš o seba postarať, ale ja sa o teba bojím, lebo máš šťastie na každom kroku. Potom to preberieme, teraz idem zobudiť Mareka, lebo o chvíľu vyrážame." Najedli sme sa a išli sme na letisko. Marek sa nám priznal, že sa bojí lietania. Už sme sedeli v lietadle, ale Marek sa veľmi triasol. Sedel medzi mnou a Michalom a spoločne sme sa snažili ho ukľudniť.

--Pohľad Michala--

"Michal, rozbehnutie bude asi najťažšie, tak máme ešte 5 minút. Niečo musíme vymyslieť." povedal Daniel.

"Mám nápad, teraz jednoducho potrebujem ticho. Marek, pozeraj sa mi do očí... Sústreď sa iba na mňa, len sa mi pozeraj do očí. Vidíš, že sa nieje čoho báť, len kľud a stále sa sústreď na mňa. Ešte sa na mňa pozeraj, okolo sa nič nedej, čo by ťa mohlo zaujímať. Už je všetko v poriadku... Lepšie?"

"Lepšie, ďakujem." povedal a dal mi pusu na líce. Trochu ma to zaskočilo, lebo som nevedel že je... Skôr nie, ale potom sa ho aj tak opýtam.

"Prepáč, nechcel som, ale nechal som sa uniesť." sklonil pohľad.

"To nevadí, ale teraz mám otázku, či si... gay?"

"J-ja neviem. Ešte som nemal dievča, takže ja ti neviem povedať, čo by som robil keby sa chcel niekto so mnou vyspať. Je to ťažká otázka na mňa, hlavne teraz po tom všetkom."

"Neboj sa. Chápem, lebo podobne to mal aj Daniel, teda presne tak isto. Počkaj chvíľu... Láska, dáš sa mi napiť vody?"

"Hej, ale nemysli si, že som to nevidel a že som vás nepočul. Neboj sa nežiarlim, ale som hneď pri vás, takže nerobte tak, ako keby som tu nebol... Prepáč, už preháňam a to iba kvôli... Na tu máš vodu."

Táák to už bude pre tento diel všetko, ďakujem že ste to dočítali až dokonca, zatiaľ sa majte a ČAU