Fanfikcia O Youtuberoch

78.Musím ochraňovať ďalšieho

--Pohľad Michala--

Daniel spal na mojej hrudi a ja som rozmýšľal, že čo mu zajtra poviem. Idem domov po niečo, alebo idem sa iba prejsť. Musím zobrať aj Mareka, lebo aj on tam má prísť, takže musím vymyslieť niečo také, aby mi uveril a nešiel so mnou.

"Michal môžem?" zaklopal na dvere Radek.

"Počkaj chvíľu." jemne som zdvihol Daniela a položil ho vedľa. Vstal som z postele obliekol som sa a išiel som za Radkom.

"Tak čo si chcel?" opýtal som sa.

"Tak, keď pôjde behať, tak mu necháš odkaz, že Marekovi nieje dobre, tak ste išli do doktora? Za skúšku nič nedáš."

"Ja mu nechcem ani klamať, ale viem, že to má byť pre neho prekvapenie, ale... Sľúbil som mu, že s ním budem chodiť behať a že sa mu už nič nestane."

"Vieš, že mu chceme iba dobré a po mesiaci necelom sa všetko dozvie. Dobre a ešte chcem povedať, že Marek je ako Daniel teraz a dosť sa toho bojím. Počul som vás, ako hovoríte, aby tu zostal a... Počkať, čo sa mu vlastne stalo že tu ostáva?"

"Tak jeho otec ho týral a chcel ho dokonca zabiť. Keď sme boli v Brne, tak sme ho tam našli polonahého, ako pred niekým utekal a bol to jeho otec so zbraňou. Strelil ho do ramena, ale keď ho bral, tak som mu zobral zbraň a medzi tým ho Daniel zobral do auta. Obviazal mu svoje tričko okolo ramena a odviezli sme ho do nemocnice. Tam mu to zašili, išli sme sa najesť a prišli sne domov. Aj Daniel povedal, že Marek je ako on. Takže asi to s ním nebude ľahké. Poď, pôjdeme za ním." Išli sme ku Marekovi, ktorý iba sedel na kraji gauča a plakal.

"Marek, čo ti je?" opýtal som sa a pribehol som ku nemu.

"T-tam b-bol o-otec." povedal a ukázal na televíziu. Pozrel som sa a uvidel som, ako jeho otca dovážajú v putách.

"Keď vyleziem, tak ty to schytáš ako prvý, spoločne s tými tvojimi kamarátmi!" zakričal jeho otec do televízie a potom ho policajti dali do auta.

"Neboj sa, nič také sa nestane. Veď ani nevie, že kde bývame, ako sa voláme a nemá sa k tomu ako dostať. Daniel nemá nikde napísanú adresu a ani ja."

"O-on j-je policajt."

"Aspoň to vysvetľuje, že prečo mal zbraň, ale to nevadí. My ťa ochránime. Radšej ostaň tu a budeš chodiť všade iba s nami. Nezabúdaj, sú tu ľudia, na ktorých sa môžeš vždy spoľahnúť a vždy sa im môžeš zdôveriť." povedal som a objal ho.

"Ke-keď j-ja ne-nebol na nie-niečo ta-také zvy-zvyknutý."

"Tak budeš musieť. Neboj sa, nebudem sa ti smiať. Keby si vedel kvôli čomu niekedy aj Daniel plakal... Aj tak viem, že mi nepovie všetko, ale rád sa zdôverí, že čoho sa bojí. Hlavne sa neboj prísť s nejakým problémom. Nech už je to čokoľvek, potom sa ti uľavý. Ano?" jemne prikývol hlavou.

"Michal, ideš behať?" zobudil ma Daniel.

"Čo zase, koľko je hodín?" 

"Je 5 hodín, ale nemusíš ísť. Kľudne môžeš ešte spať."

"Nie, idem s tebou, ale ešte idem do izby skontrolovať Mareka." vstal som z gauča a išiel som hore do izby. Vošiel som do izby a pozrel som, či je Marek v poriadku. Iba si v kľude spal, tak som zase odišiel. Dnes to bude zaujímavý deň, lebo na obed máme byť v Zetku a stále neviem, čo by som mal Danielovi povedať.

"Láska, mám jednu otázku. Náhodou sme sa nedohodli, že budeš mať 8 hodín spánku?" opýtal som sa, keď sme bežali cez Prahu.

"Veď som spal 8 hodín, potom čo sme spolu spali."

"Aha, prepáč som zabudol, ale aj tak nemáš dostatok spánku a už si v prvom štádiu spánkového deficitu. Včera si zabudol natočiť video a spomenul si si až o pol noci. Nevedel si, či si zahasil v kúpeľni, potom keď si sa osprchoval. Príde druhé štádium a budeš chodiť behať iba večer."

"Ale Michal, veď to sú iba malé veci. Nemôžeš mi zakázať behať ráno, nie si môj otec."

"Ja viem, ale... Teraz ťa strážim ja a viem že nie som tvoj otec. Nechcem aby si sa tak cítil, ale bojím sa o tvoje zdravie. Načo by si cvičil, keď potom budeš musieť mať minimálne mesiac prestať cvičiť. Len ťa prosím, aby si mal 8 hodín spánku."

"Tak fajn, ale budeš chodiť spať so mnou."

Taak to už bude pre tento diel všetko, ďakujem že ste to dočítali až do konca, zatiaľ sa majte a ČAU