Fanfikcia O Youtuberoch

80.Hádka

--Pohľad Michala--

"Láska, sme doma." povedal som, keď som vošiel do bytu.

"Nieje doma. V kuchyni je odkaz!" zakričal mi naspäť Radek. Pozrel som sa do kuchyne, že čo mi napísal.

Ahojte, keď sa čudujete, že prečo nie som doma, tak je to preto, lebo som chcel niečo vybaviť. Dúfam že sa nebudete hnevať, hlavne ty Michal. Neboj sa, všetko sa dozvieš už o chvíľu. Keď sa nevrátim do 16:00, tak pri mojom šťastí sa mi niečo stalo, alebo... Nie, tak to je všetko. Pokúsim sa prísť čo najskôr domov. 

"OK, neviem či mu mám zavolať, alebo počkám do štvrtej? Počkám a potom mu zavolám, som zvedavý, že čo zase robí. Marek nie si hladný? Do štvrtej sa musíš najesť, aby si potom nečakal na mňa, keď pôjdem hľadať Daniela."

"Prečo by si ho mal ísť hľadať?" opýtal sa ma. Uvedomil som si, že on nevie nič o tom čo sa mu všetko stalo.

"Lebo jednoducho má také šťastie. Potom niekedy neskôr ti to vysvetlím, teraz sa poď najesť a potom vybalíme veci." Bolo už 16:00, tak som zavolal Danielovi.

"Takže kto je teraz pri telefóne?" opýtal som sa. Dúfal som, že mi odpovie Daniel, ale nejako som tušil že to on nebude.

"Ahoj Michal, no vieš, tak nejako som stretol tvojho bývalého... Nepovedal si mi, že to je psychopat. Veď on ma uspal tak, že po mne hodil kladivo. Ja som myslel, že je normálny, ale asi som sa zmýlil. Som priviazaný v nejakej pivnici a o chvíľu by tu mal prísť on a niečo mi spraviť. Vyzliekol mi tričko, takže nemám si to s čím obviazať. Mám pripojenie na wi-fi, takže by si ma mohol nejako nájsť. Neviem, ale asi to robí prvý krát, keďže mi nechal aj mobil priviazal mi iba nohy a ešte si nezahesloval wi-fi... Michal si tam, alebo celý čas rozprávam zbytočne."

"Som tu, o chvíľu som pri tebe. Skús sa nejako rozviazať, ak to ide."

"Nedá sa, lebo má priviazal z reťazou, ktorú zamkol klatkou. Potrebujem nejako zastaviť to krvácanie z hlavy, ale nemám ako. Prosím príď tu čo najskôr, lebo nechcem, aby ma znásilnil. Zatiaľ sa maj, už to tu nejako vydržím."

"Zatiaľ ahoj, hneď som tam, lebo je to asi 100 metrov. Chalani za chvíľu som naspäť! Zatiaľ. Vôbec ma to neprekvapuje, že sa mu niečo stalo. Aspoň že je v poriadku, ale čo ak to na mňa iba hraje. Takto kľudný ešte nebol, keď sa mu niečo stalo.. Nevadí, už som za chvíľu tu a uvidím čo mu je." Zazvonil som na zvonček, ale ozval sa mi iba nejaký hlasný smiech, ale dvere mi aj tak otvoril. Vošiel som do domu, ale nikoho som nevidel. Iba zo spodu som počul hlasný zvuk. Išiel som za ním. Bola tam pivnica, ale mala zatvorené dvere. Pozeral som cez okno a tam som uvidel svojho bývalého, ako sa snaží zapojiť batériu z auta do zásuvky. Uvidel som Daniela, ako tam iba sedí na zemi a čaká, že čo sa bude diať. Zabúchal som na dvere a dúfal som, že mi ich otvorí. Tak sa aj stalo. Skryl som sa za dvere a čakal som či nepôjde po schodoch. Išiel, tak som išiel pomaly za ním. Išiel až ku hlavnému vchodu, tak som zobral lampu a buchol ho po hlave. Omdlel, tak som išiel po Daniela.

"Jeee, ahoj Michal. Rád ťa vidím."

"Ahoj, aj ja teba rád vidím. Kde sú kľúče?"

"Tu vo dverách." zobral som kľúče a odomkol Daniela z reťazí.

"Michal, čo sa mu stalo? Ja som myslel, že ty si chodil s normálnym človekom a nie s amatérskym psychopatom."

"To sú iba drogy. Ako ťa vlastne uspal?"

"Išiel som domov a nevedel som, že je to jeho dom, tak som išiel okolo neho. Odrazu iba vybehol von a hodil po mne kladivo. Bol som otočený chrbtom, takže som sa nestihol vyhnúť. Prebudil som sa a on bol oproti mne v tureckom sede. Prišiel za mnou a povedal mi, že Michal je iba jeho a potom sa niečoho napil. Potom odišiel s tým, že niečo donesie. Čakal som, zavolala som tebe a potom prišiel on z pálkou, vedrom, byčom a batériou. Potom si prišiel ty. Vôbec sa mi tu nezdalo ako únos. Neviem čo sa stalo, ale som rád, že si po mňa prišiel. Ďakujem." povedal a objal ma.

"Nemáš začo. Som rád, že si v poriadku a že sa ti nič... teda takmer nič nestalo. Myslel som si že sme sa dohodli, že budeš oddychovať. Nečakal som, že to hneď porušíš, takže preto ti zakazujem ísť večer behať."

"Počkať... Čo?! To teraz myslíš vážne?"

"Áno a nemienim ustúpiť. Sľúbil si mi, že budeš oddychovať a ja ti za to dovolím chodiť behať ráno aj večer. Porušil si to, takže máš zaracha."

"Michal! Nie si môj otec, žeby si mi niečo zakazoval! Išiel som, len niečo vybaviť na tvoje narodeniny a hneď mi chceš zakázať behať?! Mám už 18, takže toto mi urobiť nemôžeš! Mňa tu pred chvíľou unesie nejaký psychopat a ty ešte na mňa budeš kričať!" kričal na mňa, ako keby som teraz ja bol ten slabší.

"Dosť! Nebudeš na mňa kričať! Myslel som si, že spolu budeme dlhšie, ako dva mesiace. Vyzerá to tak, že to bola chyba." povedal som a odbehol od neho. Išiel som do bytu, kde som si začal baliť veci. Prišiel za mnou Marek.

"M-Michal, čo sa stalo?" opýtal sa nevinným hlasom.

"Nič, len sa s Danielom nejakú dobu, možno aj navždy neuvidíme." 

"Veď ste spolu boli taký pekný. Prečo sa chcete rozísť?" Musím  povedať, že ten jeho hlas bol veľmi prenikavý. Prestal som baliť a uvedomil som si, že jedna menšia hádka nás hneď rozdelí? Potom to nemá význam. Keby som aspoň išiel na to opatrnejšie. Nechcel som dosiahnúť niečo také. Ja chcem byť s ním, lebo viem že by to s ním nemuselo dopadnúť veľmi dobre. Kašlem na to, neviem čo som si myslel. Musím sa mu okamžite ospravedlniť, veď mi chcel niečo prichystať na narodeniny a ja som mu hneď niečo zakázal.

"Neboj sa, nerozídeme sa. Na to ho veľmi milujem a jedna hadká nás predsa nemôže rozdeliť." povedal som a vybaľoval som z kufra.

"Aj ja ťa milujem." povedal Daniel a objal ma.

"Prepáč mi, vôbec neviem čo som si myslel. Si už dospelí a nemôžem ti niečo zakazovať. Nemal som ti niečo také hovoriť. Som rád že si v poriadku a že sa ti nič nestalo."

"Aj ja som si uvedomil, že som ti niečo sľúbil a porušil som to. Mohol som to vybaviť aj neskôr, nemusel som to teraz. Prepáč mi to, že kvôli mne si bol zase v problémoch. Nechcem, aby nás menšia hádka rozdelila, veľmi ťa milujem a chcem byť s tebou. Bez teba by som už ani nežil." povedal a pobozkal ma. Ten bozk som ešte viac prehĺbil a pritlačil som ho na stenu. On prestal a jemne sa odtrhol.

"Prepáčte, už pôjdem." povedal Marek a ja som zistil, prečo prestal.

"Takže budeme pokračovať?"

"Už sa teším." 

Preskočíme o zopár dní, keď už ide Michal s Danielom ku doktorovi.

"Takže dúfam že máte aj tie snímky, keď sa vám to stalo?" opýtal sa doktor.

"Áno mám, nech sa páči."

"Vďaka a vy prosím choďte ešte raz na snímok, lebo potrebujeme vedieť ako ste na tom." povedal Danielovi. Po chvíli sa vrátil aj so snímkom. Doktor ho začal prezerať snímky a mi s Danielom sme čakali.

"Takže, ako to povedať len... Vôbec sa vám to nezahojilo. Neviem čo ste robili, ale môže to byť tým že ste niečo ťažké nosili, alebo ste sa niekde zranili. Musíte si na to dávať pozor, lebo je to dosť nebezpečné zranenie. Takže teraz budete musieť obmedziť pohyb na minimum."

Takže to bude pre tento diel všetko, už som to chcel dnes vydať a aj keď tento diel je dosť chaotický, tak dúfam že sa vám páči. Ďakujem že ste to  dočítali až dokonca, zatiaľ sa majte a ČAU