Fanfikcia O Youtuberoch

39.Zašifrované slovo

--Pohľad Michala--

Bolo už 18:05 a Daniela som stále nevidel. --Bol to iba vtip, alebo mešká. Možno sa iba trochu zdržal.-- pomyslel som si a čakal som ďalej. Keď už bolo 18:15, tak som pomaly stracal nádej že príde, tak som sa rozhodol mu zavolať. Zvonilo to, ale potom ma zrušil. Sadol som si a začal som plakať. Zavibroval mi mobil, tak som ho okamžite zdvihol. Bola to SMS-ka od Daniela. Otvoril som ju a v nej bolo napísané.

Môj Michal. Informujem ťa, že ťa nemilujem. Lebo milujem Laru a ja som to na teba iba hral. Uži si to bezo mňa, lebo som ťa nemal rád a už ťa nechcem nikdy v živote vidieť. Ja milujem Laru, a ty si bol pre mňa iba hračka, s ktorou som si mohol hrať, aby pre mňa urobila všetko. Ešte sa teš, lebo som neskončil. Možno ťa ešte raz stretnem, ale ty dúfaj že nie, lebo ak áno tak budeš mŕtvy. Ťa nenávidím. A to už je všetko, takže sa maj.

Keď som to dočítal, tak som začal plakať, ako malé dieťa. --To mi nemôže urobiť. To nemohol byť on, ale keď on ma nemiluje. Ja som ho miloval, ale teraz už nieje nádej.-- Postavil som sa, hodil som ružu na zem a išiel som pomaly domov.

--Pohľad Daniela--

Zobudil som sa zase v tej istej pivnici, ale teraz som už som nebol zviazaný, tak som sa okamžite rozbehol ku dverám, ale mal som zviazané nohy. Po čase vošli do dverí Denis, Boris a Tomáš. "Dobré ránko, alebo večer?" "Pustite ma, alebo mi aspoň povedzte koľko je hodín." povedal som, keď som si uvedomil že povedal večer. "Veď mobil máš vo vrecku, tak sa pozri." povedal Denis. Vytiahol som mobil z vrecka a pozrel som sa koľko je. Bolo 18:14. Okamžite som išiel vytočiť Michalove číslo. "To by som nerobil, lebo sa nedožiješ rána, a ani Lara, Radek, Štepán a Jakub." povedal a ja som okamžite prestal. Zvonil mi mobil. Bol to Michal, ale keď som pozrel na Denisa, tak nesúhlasne prikývol. Zložil som a povedal som. "Prosím, aspoň jeden hovor." "Aby si mu všetko povedal. Ani náhodou. Pošleš mu SMS, kde mu napíšeš, že sa s ním rozchádzaš, a že si ho nikdy nemiloval a že ho ani nemiluješ" povedal a ja som začal písať. Nechal som tam zašifrované slovo, tak dúfam že si toho všimne. (Spojte každé veľké písmeno na začiatku vety.) "Daj sem mobil. Dobre, dobre. Dobre, môže byť. Ták a poslať." poslal to a ja som dúfal že si toho Michal všimne. "Takže už ma pustite?" opýtal som sa. "Ani náhodou. Aby si sa z Michalom zase udobril, aby si zase išiel za Larou? Nie, nie. Môžeš si vybrať. Buď nadobro odídeš z mesta a mi ťa nechame žiť, alebo ťa tu rovno zabijeme." povedal Denis a ja som rozmýšľal ako urobiť aby mi verili že odídem z mesta. "Dobre odídem, ale chcem ísť za Michalom." povedal som a dúfal som že ma pustia. "To určite nie. Môžeš ísť iba domov sa zbaliť a potom preč z mesta." povedal a tak som s tým súhlasil. Rozviazali ma, nastúpil som do auta a odviezli ma pred dom. "Máš najviac 15 minút." povedal Denis a ja som okamžite vybehol z auta. Vybehol som po schodoch a otvoril som dvere. Nikto nebol doma, tak som okamžite vybehol po schodoch do izby a začal som baliť veci. Nezbalil som všetko, ale zobral som si iba oblečenie. Rýchlo som ešte napísal list pre Radka, Štepána a Jakuba. Napísal som...

Musím odísť z mesta. Ešte vám zavolám, ale nemôžem sa zdržovať v meste. Je to pre vaše dobro. Možno sa ešte uvidíme, ale nie som si istý. Keď to prežijem, tak vás rád uvidím. Ak príde Michal tak mu prosím povedzte že ja som to nechcel písať, ale musel som. Mám vás všetkých rád, Lara milujem ťa a Michal mrzí ma to. Zbohom všetci.

Položil som list do kuchyne na stôl a išiel som dole. Nastúpil som do auta a vyrazili sme. "Musíme to urobiť." keď to povedal vedľa mňa sediaci Tomáš, tak som sa začal báť. "Hej Daniel." otočil som sa a videl som iba ako ma s niečim buchol a potom už iba tma. 

--Pohľad Michala-- 

Prišiel som domov a stále som plakal. Sadol som si na gauč a zapol som si film na odreagovanie. Prezrel som si ešte raz tu SMS, ale stále mi prišlo že mi niečo uniká. Tie slova na začiatku, sa mi zdali byť divné. Nechal som to tak, a položil som mobil na stôl a začal som pozerať film. Asi v polovici filmu som zaspal. Zobudilo ma až zvonenie na mobile. Bol to Jakub. Zdvihol som to, a v mobile sa okamžite ozvalo. "Ahoj Michal. Okamžite príď k nám. Potrebujeme pomôcť." "A s čím potrebujete pomôcť?" opýtal som sa. "D-Daniel utiekol, alebo neviem čo. Jednoducho príď." povedal Jakub a ja som okamžite zložil telefón a nikam som neišiel. --Určite nemal rád nikoho z nás. Na všetkých to iba hral. Ale veď ho milujem, a prečo on mňa nemiluje. Počkať, kde mám mobil.-- pozrel som na SMS a hneď som videl že tam stojí "MILUJEM ŤA". Okamžite som sa obliekol a bežal som za Jakubom. Bežal som ako som len mohol. Prišiel som pred ich bytovku a zazvonil som. "Haló." ozvalo sa. "Ahoj to som ja Michal." povedal som a otvoril mi dvere. Vošiel som do bytovky a hneď som povedal. "Tak čo kde je." "Neviem. Volali sme mu, ale nezdvihol to. Nech sa páči, toto bude aj pre teba." povedal Jakub a podal mi list. Keď som to dočítal, tak som si okamžite spomenul na Denisa a Borisa. "O bože. Kde sú Radek so Štepánom?" opýtal som sa, lebo som sa bál, že sa niečo môže stať aj im. "Oni, sú vonku a hľadajú ho a aj volajú ostatným, či ho nevideli." povedal Jakub a ja som hneď vytiahol mobil. "Počkaj chvíľu, musím si zavolať."

Táák to už bude pre tento diel všetko. Ďakujem, že ste to dočítali až dokonca. A dnes vyšiel diel preto, lebo teraz ma to veľmi baví písať, takže dúfam že ste radi, že teraz vychádzaju viac dieli. Takže sa majte a ČAU