I'm reborn(SK)

2. časť

Ahojte! Len pre info, som v nemocnici na infekčnom, mám tu len mobil, takže túto časť som musela písať mimo môjho notebooku. Snáď sa bude páčiť. Vaša Izzy :*

Po menšej výmene názorov s Peterom som sa vrátila z terasy dnu. Zavrela som sa do svojej izby a okamžite som si zapla notebook. Mala som neprečítanú správu od Leanne. Otvorila som ju a našla článok o mne. Úspešná architektka vyhráva jednu cenu za druhou, znel titulok.

Áno, podarilo sa mi splniť si sen a stala som sa architektkou. Vyštudovala som univerzitu a venujem sa tomu na voľnej nohe. Nie som nikomu podriadená, o pracovnom čase si rozhodujem sama a so zárobkom sa nemusím deliť. Navrhujem hlavne rodinné domy, no jedného dňa by som chcela dostať projekt nejakej výškovej budovy. Preto sa hlásim do rôznych súťaží. To je dôvod, prečo nemusím byť zamestnaná, ľudia moje meno poznajú, vidia moju prácu a tak si ma objednajú, aby som im podľa ich predstáv navrhla dom.

Som slávna, odpísala som Leanne na článok.

Okamžite mi písala správu naspäť: Raz budeme obe, ty architektka, ja návrharka.

Samozrejme. Počuj, môžem ti zavolať? Chcem sa porozprávať.

Ani mi neodpovedala, rovno mi zavolala. "No čo je? Čo sa stalo?" ozvala sa do telefónu skôr, ako som sa zmohla na slovo.

Podrobne som jej opísala rozhovor s Petrom a povedala jej o svojich obavách. Nemusela som sa ničoho báť, žiadnych predsudkov, nie od Leanne. Tá o mne vedela všetko. Jediná z môjho nového života vedela o tom starom. Zoznámil nás Caleb, keď sme nastúpili na strednú tu na Floride. Predtým, ako išiel do New Yorku, boli dobrí priatelia. Mal ju rád a dôveroval jej, preto nás zoznámil. Hneď sme si porozumeli a časom sa z ná stali najlepšie kamarátky. Povedala som jej všetko o svojom živote v New Yorku a ona ma vôbec nesúdila. Taktiež som jej povedala o svojej bývalej najlepšej kamarátke a že kvôli nej mám problém veriť ľuďom, no že jej verím a že viem, že ona ma nesklame. A doposiaľ ani nesklamala.

"Nemal by ťa nútiť robiť veci, ktoré nechceš," skonštatovala, keď som svoj monológ ukončila.

"Ja viem. Ale má pravdu, nemôžem sa donekonečna vyhýbať rodnému mestu."

"Nemáš naňho dobré spomienky," pripomenula mi.

"Nie všetky sú až tak zlé. Skôr mám strach z ľudí, ktorých by som tam mohla stretnúť." V hlave som mala kopu mien, ktoré som nechcela vidieť, no dve dominovali. Sarah a... on.

Pokrútila som hlavou a zahnala som myšlienky na neho. Nechcela som naňho myslieť, nemohla som. Aj po tých rokoch to stále bolelo.

"Hanna," vytrhla ma Leanne z myšlienok. "Rob, ako myslíš. Budem podporovať akékoľvek tvoje rozhodnutie."

"Si úžasná."

"Ja viem," zasmiala sa.

"Asi ešte zavolám Patrickovi a zagratulujem ju."

"Patrickovi, hej?" Leanne a Patrick sa stretli len raz, teda, stretávali sa počas doby, keď sa tu Patrick pred piatimi rokmi liečil z rozchodu. Mali spolu krátky, nezáväzný románik, ktorý akurát Caleba naštartoval a donútil priznať, čo k Leanne naozaj cíti. Odvtedy sú spolu.

"Áno, nezabudnem ho pozdraviť," sľúbila som jej.

"Ďakujem," povedala veselo.

"Hlavne nezabudni, že sa ten chlapec žení. A že chodíš s mojim nevlastným bratom," pripomenula som jej.

"Veď ho neplánujem vymeniť, neboj," smiala sa. "Caleba milujem, to predsa vieš."

"Viem, iba pripomínam," zasmiala som sa tiež.

Po rozhovore s Leanne som naozaj hneď volala Patrickovi. Po dlhej dobe znova počuť jeho hlas bolo skvelé a hlavne nostalgické.

"Veľmi rád vidím tvoje číslo, Hanna," bolo prvé, čo mi Patrick povedal, keď dvihol.

"Gratulujem k zasnúbeniu!" zablahoželala som mu veselo.

"Ďakujem."

"Kedy bude ten veľký deň?"

"Niekedy o dva mesiace. Všetko upresním, záleží od Alice, ako bude chcieť, neviem, ako dlho trvá, kým žene narastie brucho. Určite to bude skôr ako ty a ten tvoj Peter," podpichol ma. "Ešte ste sa nebavili o termíne?"

"Neponáhľame sa, ja tehotná našťastie nie som," zasmiala som sa.

"Vek už máš, biologické hodiny ešte netykajú?"

"Až taká stará nie som, veď ešte nemám ani tridsať. To len vy dvaja ste na to išli nejak rýchlo. Tešíš sa na bábo, otecko?"

"Teším, no zároveň sa bojím. Mám strach, že nie som pripravený," priznal sa.

"Verím, že to zvládneš," podporila som ho.

"Vďaka. A čo, môžem rátať s tvojou prítomnosťou?" spýtal sa s nádejou.

Na chvíľu som stíchla. Nevedela som, čo mu povedať. Klamať som nemohla, ale ani odmietnuť. Bola to predsa svadba môjho kamaráta. "Nič ti nesľubujem, ale ešte o tom porozmýšľam."

"To mi stačí," zasmial sa.

"A pozdravuje ťa Leanne," odovzdala som odkaz.

"Leanne, hej?" povedal rovnakým tónom, ako predtým ona.

"Ideš sa ženiť a ona chodí s Calebom," pripomenula som mu.

"Veď viem. Len máme pekné spomienky."

"O tom viac počuť nepotrebujem," zastavila som ho a on sa len pobavene zasmial.

Po telefonáte s Patrickom som sa rozhodla, že sa ešte raz porozprávam s Petrom. Chcela som si byť istá tým, že neoľutujem rozhodnutie, ktoré som sa chystala urobiť.

Zišla som do obývačky a zbadala som Petra sedieť pred televízorom. Pokojne sledoval film. Chvíľu som ho len mlčky sledovala. Stále som niekedy nechapala, ako je možné, že som si zaslúžila také šťastie akým bol Peter. Bol oddaný, starostlivý, lojálny a milujuci. Správal sa ku mne s úctou ako ešte nikto pred ním. Bola som mu veľmi vďačná za to, že stál pri mne vždy, keď som to potrebovala. Stretli sme sa, keď som chodila na vysokú. Leanne ma dotiahla na párty nejakého jej známeho a tam sme sa zoznámili. Zapáčil sa mi hneď, hnedé vlasy, zelené oči a ten prenikavý pohľad do duše. Začali sme sa rozprávať a už to išlo. Zoznámili sme sa, keď som mala dvadsať, on končil vysokú, čiže mal skoro dvadsaťpäť a bol to môj prvý vzťah od Caleba. Prvý a ja dúfam, že aj posledný. Milujem ho a viem, že s ním budem šťastná.

"Páči sa ti výhľad," vytrhol ma z rozmýšľania Peter.

"Veľmi," zasmiala som sa. Pozrela som da mu do očí a vtedy som sa rozhodla. On pre mňa toľko obetoval a ja neviem ísť na jednu oslavu. "Prepáč, že som na teba tak vyletela. Na New York naozaj nemám pekné spomienky. Raz ti to poviem, len ma do toho netlač. A rozmýšľala som a dospela som k názoru, že som asi trochu detinská. Nemám sa predsa čoho báť, veď ty tam budeš tiež. Takže rozhodla som sa, že s tebou pôjdem do New Yorku."