I'm reborn(SK)

6. časť

Tak to boli dva týždne, nie jeden, prepáčte :D Treba to písať a popritom sa učím, čiže tak. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Enjoy! Vaša Izzy

PS: btw, na profile mám novú knihu, postupne tam pridávam kapitoly, lebo to je celé napísané, to som robila počas prvej vlny korony, len som to nikam nedávala, tak som si povedala, že to hodím sem, tak keby chcete, choďte čítať.

Dúfala som, že zvyšok večere prebehne rýchlo a že rýchlo odídeme späť do hotela. Mýlila som sa. Zvyšok večere bol príšerný. Keďže sa muži už dorozprávali o práci, prišla som na rad ja a môj život.

"Tak čo, Hanna, ako sa darí tebe?" začal pán Smith. "Počul som, že si úspešná architektka."

"Áno," prikývla som. "Celkom sa mi darí."

"Celkom?" ozval sa Peter. "Je najlepšia. Vyhráva cenu za cenou."

"Mama na teba musí byť hrdá," poznamenala Rosalin s úsmevom. "Ako sa má?"

"Dobre. Stále šťastne vydatá." Nevedela som, čo iné povedať. V jej živote sa nedialo nič špeciálne, čo by stálo za zmienku.

"Ozaj," pozrel Peter na mňa a potom na Josha. "Prečo ste sa včera zoznamovali, keď sa poznáte?"

Do riti, do riti, do riti. Bezmocne som pozrela na Josha, ktorý bol našťastie úplne pokojný a povedal: "Videl som, že Hanna ma nespoznala, tak som sa predstavil. Predsa len to je desať rokov a navyše sme sa stretávali len sporadicky. Však, Hanna?"

"Áno, presne tak," rýchlo som prikyvovala. "Mrzí ma, že som ťa nespoznala, teraz si to vyčítam." Vyčítala som si, že som pred Petrom klamala, ale akú som mala inú možnosť?

Leia na mňa veľmi podozrievavo zazerala, ale mlčala. Mala som pocit, že o mne niečo od Josha vedela. Teda, bolo by to pochopiteľné, je to predsa jeho priateľka, určite jej o sebe povedal veľa vecí.

"Josh," oslovil syna jeho otec. "Nechcel si stavať dom? Hanna by ti ho mohla navrhnúť, nie?"

Nie, už aj on. "Rozmýšľal som o tom, ale načo. Môj byt mi zatiaľ úplne vyhovuje."

"Ale keď sa s Leiou vezmete, už vám byt stačiť nebude, veď neskôr budete mať aj deti a hoci tvoj byt je úplne v poriadku, dom je predsa len lepšia voľba," pridala sa Rosalin do rozhovoru.

"Mama, ale ja sa nejdem ženiť."

"Zatiaľ," zamrmlala Leia.

Prebodol ju pohľadom. "Už sme sa o tom bavili."

"Bavili. Ešte nie. Ale nebudem mladá navždy a bolo by fajn rodiť ešte pred štyridsiatkou, nemyslíš?"

"Rodiť?" vypúlil Josh oči. Pobavilo ma to. Bolo to jasné znamenie, že s Leiou až tak veľmi do budúcna neráta a to ma tešilo. Niežeby som na radosť mala dôvod, iba som bola rada, že to Leiu nahnevalo. Bola mi strašne nesympatická, preto som nechcela, aby bola s Joshom, ten si zaslúžil viac. Bože, čo to tu splietam, nechápala som vlastné myšlienky.

"Ako inak chceš mať deti?" pozrela naňho ako na debila.

"Leia, prosím ťa, vyriešime to inokedy, dobre? Máš tridsaťjeden, do štyridsiatky ďaleko."

"Ale, ale, niekto sa nám tu bojí záväzku," podpichol kamaráta Peter.

"Veľmi vtipné."

"Ale vážne, Leia je úžasná, krásna, milá a inteligentná, na tvojom mieste je už dávno mojou ženou." Prosím? Haló, sedím vedľa teba, snúbenec, neveriacky som naňho pozrela. A čo ma vytočilo ešte viac bol Leiin koketný pohľad. Čo sa tu dopekla deje?