Dangerously SEXY [Zayn Malik]

7.Chapter- Že drobček

Ticho. Čo iné som od Zayna mohla čakať? Myslela som si, že mi odpovie no márne som čakala.

,,Dozvieš sa to neskôr."- povedal po chvíli s prelepenou perou a zapozeral sa na mňa tými svojımi čokoladovími očami. Milujem jeho oči. Sú to oči anjela, ktorému už, len chýbajú krídla. Super teraz si ho predstsvujem s krídlami...je to môj anjelik.

,,Teraz už poď."- dodal, pričom vykročil vpred. Sanitka už vyrazila a ja som bola pripravená odprevadiť Zayna domov. Býva tým istým smerom tak ako ja, takže to nebol pre mňa až taký problém ho ísť odprevediť. Stačilo sa ho potom, len opýtať kde presne býva. Nicol a Taylor som povedala, že prídem neskôr domov, nech idú do predu. Po prípade rovno domov.

,,Čo si tam vlastne robil?"- ozvala som sa k nemu, kedže medzi nami bola chvíľla ticha. Neznášam, keď je ticho. Cítim sa potom tak trápne a v hlave skúšam vymýšľať vhodnú otázku.

,,To nie je tvoja vec Emma."- odfrkol a zapozeral sa do zeme.

,,Čo keby som tam nebola?"- povedala som už vážnejším tónom hlasu pričom som zastavila. Lampa, ktorá svietila ani nie meter od nás zvýrazňovala črty Zaynovej tváre. Bol taký dokonalý.

,,Ale bola si tam. Mal som z pekla šťastie."- uvidela som ako sa mu pravý kútik úst vyzdvyhol do úsmevu. Následne vykročil opäť vpred.

,,Ale čo keby som tam nebola? A čo keby som ťa nepoznala a nechala ťa tam. Si si vedomí, že ťa poriadne ani nepoznám? Mohli ťa tam zbiť k smrti." Mohli. Neviem si ani len predstaviť, že by bol taký doriadený. Mal pravdu v tom, že mal z pekla šťastie, že som tam bola.

,,Nechaj slovíčko keby na pokoji drobček."- okamžite mi vbilo to slovo do uši ako ma nazval. Tak toto som naozaj od neho nečakala. Že drobček. Bol to pekný no zároveň čudný pocit to počuť. S jeho pier to znelo pekne a vedela som, že to povedal mne a nikomu inému v tejto chvíli. Zapozerala som sa do zeme nevedomky, že sa usmievam.

,,Páči sa ti ako som ťa nazval?"- hlavu pootočil smerom ku mne. V momente sa mi úsmev z tváre stratil a pozrela som na Zayna. ,,Nie."-pokrútila som hlavou a skrčila obočie.

,,Neklam sa."

,,Neklamem sa, len som sa nad tým pousmiala."

,,Takže sa ti to páči."- úsmev z tváre mu zotrvával. Udrela som ho po ramene.

,,Aaaaauuu!"- chytol si to miesto. Úplne som zabudla na to, že ho to bolí.

,,Prepáč, zabudla som. Prepáč." .... ,,Dostal som ťa drobček."- poznamenal. Hneď na to som ho opäť udrela, no to ho už zabolelo. Tak zvaná silnejšia rana.

*********

Zayn odomkol dvere od svojho domu a následne sme vkročili dnu. Do nosa mi vbila vôňa, ktorá sa rozliehala po všetkých miestnostach. Mal to tu pekné. Modrá a biela farba bola v obývačke na stenách. Mne sa modrá osobne veľmi páči. Čierny menší stolík bol uprostred a biela pohovka bola dosť pohodlná. ,,Kde máš rodičov?"- opýtala som sa pre moju zvedavosť, lebo doma nikto nebol.

,,Neviem. Šli do nejakého mesta navštíviť niekoho koho ani nepoznám."- odpovedal mi.

,,Dáš si niečo?"-zakričal Zayn z kuchyne. ,,,Nie, ja už radšej pôjdem. Mama má určite o mňa strach a nechcem ťa otravovať."- postavila som sa na odchod. Pravdou je, že som tam ostať chcela. Chcela som ostať v blízkosti Zayna.

,,Neotravuješ ma. Ostaň tu drobček."- znova ma tak nazval. Páci sa mi to. Vedela by som si na to zvyknúť.

So Zaynom sme sa dohodli, že budem pri ňom hodinu.

*********

,,Usmej sa Emma."- sedeli sme v obývačke. Hodina už dávno ubehla a ja som stále pri ňom. Pokrútila som hlavou na znak toho, že sa neusmejem. Chcela som mi robiť napriek. ,,Ale ja chcem, len vidieť tvoj úsmev. Vidieť tvoj úsmev znovu."- posledné slová si takmer šepkal. Nakoniec som sa usmiala nad tým čo povedal. Obaja sme sedeli oproti sebe v tureckom sede. ,,Vidíš, že ti to ide, pristane ti to."- to sa usmieval už aj on. Len sme na seba ticho pozerali a nič nehovorili, nebolo to takê trápne ticho ale iné.

Jeho oci sa vpijali do tých mojich.

Zrazu zazvonil zvonček.

,,Do pekla. Kto mč za potrebu tu chodiť tak neskoro veťer?"- vyhrkol Zayn, postavil sa a odkračal do chodby otvoriť dvere.

POZNA: A je to!!!!! Troškku neskoro pridané, ale dúfam, že to nevadí. Nemala som čas..prepáčte ://

Rozhodla som sa takto..keďže tuto story číta pomerne dosť málo ľuďí....ďalšiu časť pridťm keď tu bude aspoň 5 likes..a komentár by tiež neublízil :)...sorry , ale tak to to chcem. :/// aa nezabudnite si prečítať one shot s Harrym..viete kde ju nájdete.. :))