Dangerously SEXY [Zayn Malik]

15. Chapter- Zlé tušenie

Zayn mi prísne zakázal stretnúť sa s hocikým koho poznám alebo s ľudmi, ktorí sú mi cudzí. V preklade: nemala som vykročiť z domu ani na krok. Vedela som, že pravdepodobnosť, že ma neuvidí je dosť malá. No aj tak som sa mu chcela vyhnúť, ale nemala som ako.

,,Emma?"- podišiel k stolu kde som sedela spolu s Eleanor. ,,Prečo sa skrývaš? Myslíš si, že ťa nevidím?"- áno presne to som si myslela, že ma nevidíš Zayn. Bola som si toho vedomá, že ma vidí ako sa skrývam ako malé dieťa. Mala som iba sklonenú hlavu tým smerom. Zodvyhla som hlavu smerom k nemu. 

,,Presne to som si myslela."- povedala som ironicky a k tomu som sa na neho usmiala. 

ZAYNOV pohľad

,,Ani tvoj krásny úsmev k tejto situácii nepomôže Emma."- jej úsmev bol ozaj krásny. Vedel by som sa na nu pozerať aj celý deň. Čo by deň...rovno aj celý môj život. Ale v tejto chvíľke určie nie. Kedykoľvek nás môžu nájsťa môže to byť hocikto. Mal som neskutočné nervy. Sklamala ma, že ma neposlúchla a odišla bez môjho povolenia z domu, len preto aby sa videla s Eleanor. Chápem, že sú kamarátky, ale aspoň mi o tom mohla povedať. Aj ked sám viem, že keby mi to povedala, tak ju nikam nepustím. Mám o ňu strách.Že o ňu prídem. A to ja nechcem. ,,Povedala si jej to?"- opýtal som sa hlasnejším hlasom.

,,...Ja..Zayn, prepáč."- pozrela na mňa jej peknými hnedými očami a potom sa zapozerala do zeme.

Pozrel som na Eleanor, ktorá len ticho sedela a počúvala zatiaľ náš krátky rozhovor. 

,,Nikomu to nepoviem, prisahám. Ked budete potrebovať pomoc, tak som tu len pre vás."- prehovorila po chvíľke. Nevedel som či jej mám veriť.

,,Opovážila by si sa!...Emma, stávaj ideme!"- pozrel som na ňu a pohľadom potom ukázal na dvere. 

,,Nikam nejdem."- pohľad odomňa presunula na Eleanor. Ani sa nepohla z miesta. ,,Kurva Rossová vstávaj!"- prestal som mať trpezlivosť. No ona sa stále ani nepohla.

,,Nejdem."- povedala kľudne a zapozerala sa na mňa.

,,Môžeš zobrať Eleanor so sebou. Hlavne už poď. Zabudla si, že nás hľadajú?"- a kto za to všetko môže? JA! Celá moja minulosť... Kto vedel, že sa do môjho tvrdohlavého drobčeka zaľúbim? Vykročil som vpred a smeroval k môjmu autu. Nasadol som si dnu a naštartoval a tak už len čakal na Emmu. Pozrel som sa na pravo a videl som, že sa už spolu lúčia a Emma potom smerovala k autu. Otvoril som jej dvere z vnútra a ona nasadla. Bola na nej vidno, že je na mňa naštvaná. Nemôžem jej odopierať kamarátov, ale v tomto prípade musím, pretože ide o jej život.

,,Kde máš Eleanor?"- opátal som sa jej opatrne. Bola ticho. ,,Povedal som ti, že sa nesmieš pohnúť z domu. Emma chceš aby ti ublížili? Hocikto a hocikde ťa mohol niekto vidieť z Joshových (najväčší pá) ľudí a ty sa len tak rozhodneš ísť von. Vieš si predstaviť čo by som bez teba robil? Drobček, prosím už to viac nerob. Keď ti raz poviem, že nemáš  nikde ísť tak to znamená, že ostaneš tak kde ti poviem. Nechcem ti rozkazovať, ale v tomto ma budeš počúvať. Nechcem o teba prísť....Rozumela si čo som ti tým chcel povedať?"- poootočil som hlavu k nej a potom hneď na cestu. 

,,Nechceš mi ublížiť? Myslím, že si to už urobil. Toto by sa vôbec nemuselo diať keby nebolo teba a tvojich drog... a už sa ma viac nič nepýtaj. Nemám na to náladu!"- vprskla po mne. Nemalo šancu sa k nej ešte prihovárať, pretože som dobre vedel, že mi na nič neodpovie. 

**********************

 Sedela v kresle pri krbe zakrytá dekou a popíjala horkú čokoládu. Vyzerala tak znaniteľne a pritom tak nežne. 

,,Emma, hovor so mnou. Prepáč čo som ti urobil."- ospravedlnil som sa jej za to. Ospravedlnil som sa je minimálne sto krát. ,,Z všetko môžem ja, viem prepáč."- povedal som to zas.

,,Môžem za to aj ja."- prehovorila po chvíľke ticha.

,,Nie, ty za nič nemôžeš to všetko som zavinil ja a moje drogy, moje problémy."- krôtil som nad tým hlavou. Ona predsa nemôže za nič čo s deje. 

,,Môžem, čo nechápeš? Nepocheš to, nemôžeš to pochopiť. Môžno keby si bol na mojom mieste tak to všetko pochopíš. Pochopíš, že som sa ťa radšej nemala ani spoznať a už vôbec nie do teba zaľúbiť."- na jednej strane som bol rád až ma zohrialo pri srdci, že práve vyslovila slová ako ľúbim ťa, ale na druhej strane ma pri ňom zabolelo, retože povedal, že by bola radšej keby ma nespoznala.

,,Tá záležitosť, tá hrozná záležitosť sa skončí a ja jej zabránim. Ja som s ňou začal a ja s ňom aj skoncujem, rozumieš? Ty za nič nemôžeš. Nedávaj si to za vinu, Emma, všetko je to moja chyba."- nechcel som aby si to dávala za vinu, ona predsa za nič nemôže. Nebyť mňa mpojich blbích drog a dlhov, tak by sa toto stať nemuselo. Mohli sme mať kľudný život . Nemusel by som žiť v strachu kedy a kde sa niekto objavý a ublíži môjmu miláčiku.

,,Ľúbim ťa, Emma."- povedal som jej.  Bola to pravda mal som ju rád a nie len ako kamarátku.

,,Ľúbim ťa, Zayn."- povedala ona  a mňa pri srdci zahrialo. Naklonil som sa k nej po pusu, no ona sa odtiahla.

,,Prečo si sa odtiahla?"- spýtal som sa nechápavo.

,,Hlupáčik. To máš za Eleanor."- vyškerila sa. Veľmi vtipné Emma. Nedostal som od nej pusu už dobrú hodinu. Pri jej bozkoch cítim niečo iné ako pri ostatných dievčatách, ktoré som mal. Je to nepopísateľný pocit. Niekedy mám na ňu takú chuť, že by som si to s ňou kľudne rozdal tu, pri tomto krbe. Je taká sexi. Mám šťastie, že som ju vôbec spoznal. A bol by som rád keby aj moji rodičia poznali takú skvelú osobu ako je Emma Naomi Rossová. No bohužiaľ je to nemožné.

*****************

Emmin pohľad:

Zobudila som sa na kroky. Počula som ich aj keď my sme spali na poschodí. Zľakla som sa a tak som rýchlo budila Zayna, vyzeral tak roztomilo. ,,Zayn, vstávaj! Zayn!"- nemohla som na neho kričať, len som šepkala a búchala ho. Nakoniec sa mi ho podarilo prebudiť. Oči mal ako pomlčky, zaspaté. ,,Niečo som dole počula. Myslím, že to išlo z dola."- oboznámila som ho so situáciou. 

Hneď sa postavil z postele a obliekol si tepláky. Nie, nič sme spolu nemali len on spal len v tričku a boxerkách. Otvoril šuplík a z neho vybral zbaň. Moment. Zbraň? Čo robí u neho doma zbaň a odkiaľ ju má? Pomyslela som si, ale hneď som nad tým prestala rozmýšľať, pretože jediné čo som chcela bolo, aby sme boli v poriadku a dúfala som, že nikto v tomto dome okrem nád dvoch nie je. 

,,Ostaň tu!" -rozkázal mi. Otvoril dvere a následne ich za sebou pomaly zatvoril. Ja som sa strašne bála. Najprv som sa nehla z postele ani krok, ale potom som sa rozhdola, že sa pôjdem pozrieť aspoň cez dvere. Tak som sa pomaly postavila a len trochu pootvorila dvere. Nakukla som trochu von. Zrazu som započula kroky, ktoré viedli po schodoch. Zľakla som sa tak som rýchlo zatvorila dvere. Porozhliadla som sa po celej izbe a rozmýšľala kde sa skryjem. Za závesi? Nie. Za dvere? Nie. Pod posteľ? Áno. Posteľ mi pripadala ako správna možnosť. Postel bola veľká ale pod nou len úzky priestor. Zrazu sa dvere do izby otvorili. Moje srdce začalo rýchlejšie byť ako do teraz. Mala som neskutočný strach.