Kiss of Vampire [sk/ Dokončené]

~8~

Srdce mi začalo rýchlejšie byť a tep sa mi zvýšil. Vstala som a otočila sa. Predo mnou stál muž asi o dva alebo tri roky starší než ja. Hnedé vlasy, modro-sivé oči a mocné ruky.

,,Ahoj Ashley. Nevedel som že Sophie a Patrick majú takú krásnu dcéru'' povedal a natiahol ku mne ruku.

Ja som mu však ruku nepodala. Ruku stiahol.

,,Som Luke. Kráľ na tomto hrade. Všetci okrem Adelaide sú upíri''

,,Prečo tu som?''

,,Tvoji starý rodičia podpísali zmluvu s mojimi starými rodičmi že keď ich vnučka dovŕši 18 rokov vydá sa za mňa a tým udržia mier''

Takmer sa mi zahmlilo pred očami.

,,Nevydám sa za teba!'' skríkla som.

,,Nemáš na výber'' zasmial sa.

,,Aj tak ti neverím že si upír'' povedala som a chcela ho obísť ale on ma chytil za lakeť a oprel o stenu.

Jeho očné zuby a červené oči mi naháňali strach a zimomriavky po celom tele. Natlačil sa na mňa úplne ako to šlo a nahol sa k môjmu krku. Slzy zmáčali moje líca a moje telo sa tlačilo na stenu za mnou.

,,Bojíš sa'' pošepkal mi.

Nebola som schopná slova. Uchechtol sa a sadol si do kresla kde som sedela predtým keď som si čítala knihu. Moje srdce a tep sa ukľudnili a prestali mi tiecť slzy. Rukami som sa oprela o parapetnú dosku a rozdýchavala skutočnosť, že som v hrade plnom upírov a pred chvíľou ma skoro uhryzol jeden z nich.

,,Svadba bude zajtra podvečer. Dnes pôjdeš s Adelaide a Katrine kupovať šaty'' povedal a počula som ako vstal.

Otvoril dvere a predtým než stihol odísť, povedal.

,,Všetko najlepšie!'' začal sa smiať a zabuchol za sebou dvere.

Rozplakala som sa a sadla si na posteľ kde som si skryla tvár do dlaní. Počula som otváranie dverí a následné prehnutie postele vedľa mňa. Zdvihla som hlavu a uvidela Jacoba ako na mňa hladí. Rázne som vstala a odišla k oknu. Nechcela som ho vidieť a ani ho mať vedľa seba. To kvôli nemu som teraz tu! Hajzel!

,,Prečo si to urobil?'' spýtala som sa ho naštvane ale stále som sa pozerala von oknom.

,,Prečo si ma uniesol?! Prečo?!''

,,Nechápeš to! Musel som'' povedal a vstal.

Prišiel ku mne a pozrel sa na mňa. Potrebovala som objatie a bolo mi jedno od koho. Objala som ho a plakala. On si bradu položil na moju hlavu a hladkal ma po chrbte.

,,Ehm-Ehm. Neruším?'' spýtal sa niekto pri dverách.

Rýchlo sme sa od seba odtiahli a hľadeli na dvere. V nich stál Luke a opieral sa o dvere. Poutierala som si slzy z tváre lebo som nechcela vyzerať ako slaboch ktorý sa len vyplakáva.

,,Nie vôbec, Jacob je už na odchode'' povedala som a zmizla v kúpeľni ktorá bola spojená s našou izbou.

Kúpeľňa bola čierno biela s veľkou vaňou, umývadlom a záchodom. V umývadle som si opláchla tvár, osušila si ju uterákom ktorý bol v skrinke pod umývadlom. Vyšla som z izby ale nikde nikoho, Luka ani Jacoba som nikde nevidela.

,,Adelaide a Katrine už čakajú dole'' ozvalo sa za mnou.

Skoro som dostala infarkt aj keď som vedela kto to je. Podišla som k dverám a potiahla kľučku. Boli zamknuté. Pozrela som sa na Luka pohľadom "really?" a on sa debil len zasmial. O pár sekúnd stál za mnou a dýchal mi na krk. Natiahol ruku a jedným pohybom odomkol dvere. Jemne sa pri tom rukou obtrel o moju ruku. Ja som ju ihneď odtiahla a odišla z miestnosti. Zišla som dole schodmi kde ma už čakala Adelaide a zrejme Katrine.

,,Ahoj som Katrine'' natiahla ku mne ruku.

Vyzerala sympatická. Čierne vlasy, zelené oči, sympatický a veselý úsmev. Adelaide bola blondína so zlatými očami. Nebola to typická blondína ktorá je rozmaznaná, večne nespokojná štetka ktorá ohovára všetko čo sa hýbe (nič proti blondínam, ale niektoré také naozaj sú).

,,Ja som...''

,,Ashley, viem. Jacob mi o tebe rozprával. Máme ísť vraj kúpiť svadobné šaty a niečo do šatníka'' povedala Katrine a už kráčala k dverám.

Adelaide poslušne za ňou. Tiež som za ňou šla a spoločne sme všetky tri nasadli do auta.

,,Vidíš tu nejaký svadobný salón?'' spýtala sa ma Adelaide.

Pokrútila som hlavou.

,,Nie, ale Katrine určite nejaký nájde'' povedala som.

Katrine ma schmatla za ruku a vliekla do svadobného salónu.

,,Otoč sa nech si ťa poriadne obzriem'' prikázala Adelaide.

Sme tu už asi dve hodiny a stále nevieme nič nájsť. Katrine a Adelaide mi vyberajú šaty v ktorých vyzerám hrozne.

,,Ani tieto niesu tie správne'' povedala Katrine a sadla si.

,,Ja už neviem'' vzdychla a oprela sa o operadlo.

Porozhliadla som sa po tisícoch šiat a do oka mi padli jedny.

,,A čo tak tieto'' povedala som a podišla k nim.

Zvesila som ich z vešiaka a odišla s nimi do kabínky. Sedeli mi ako uliate. Vyšla som z kabínky a obzrela sa v zrkadle. Vyzerala som v nich úžasne. Tie dve a predavačka odo mňa nemohli odtrhnúť zrak.

,,Tieto berieme'' vyhŕkli naraz a predavačka prikývla. ,,Súhlasím''

Otočila som sa na ne ale neusmievala som sa. Nemala som sa prečo. Až teraz som si všimla že sa na mňa po celý čas čo stojím pred zrkadlom cez sklo pozerá Luke.