Iba sen?

...

...Okolo nás sa začala šíriť čierna para a z nej pomaly vychádzali malé plamienky. Čo to do riti je?
"Matej ?"
"Láska neboj sa.  Ja-ja som tu s tebou hlavne sa odo mňa ani nepohni, jasné? "
"Jasné."Hrozne som sa bála.

Plamienky sa začali premieňať na postavy, a ja som hneď vedela o koho ide. Zradcovia.
Bolo ich hrozne veľa a my sme boli dvaja. Postavili sa do kruhu okolo nás a ja som Matejovu ruku stískala čoraz viac. Rázne sa predo mňa postavil a povedal:
"Dajte jej pokoj. Ja si to s vami vyriešim."
"Matej, ak sa má to týka chcem vedieť o čo ide." Povedala som potichu
"Správne, Matej, povedzme jej pravdu " Matej zaťal sánku asmutne sa na mňa pozrel.
"Nie, ešte nie. Odýďte! Hneď!"
"Len s ňou."povedal ten v predu a zdrapil má za zápästie. Au.
"Nechaj ju Luke. Je moja ty si o ňu prišiel, pamätáš?"povedal Matej a vzal si ma späť do náručia.
"Ja som ešte neskončil, ty zradca zasraný." Povedal Luke a  udrel Mateja.
"Nie, prestanňte!" Skríkla som a pomáhala som Matejovi udržať sa na nohách.
"Pôjdeš so mnou sweety." Zasyčal mi Luke do ucha.
"Zabudni." Strelila  som mu facku.
"Ale no tak láska, toto si nemusela." A lišiacky sa usmial.
"Odýďte, Luke. Je koniec. Počuješ? Skončil si s ňou!"zreval na neho Matej.
"To si len myslíš." Povedal Luke,  zdrapil má za zápástie a už som bola v Čiernej pare.

"Nie!  Pusti ma! Počuješ!? Vráť ma naspäť! Okamžite!!!" Revala som na neho.
"Ale zlatko, neboj sa len sa trochu s tebou porozprávame, dobre?"spýtal sa sladko.
"Nie. Chcem ísť späť k Matejovi. Hneď!"kričala som.
"K tomu zradcovi? "
"To vy ste zradcovia! Nie on."
"To tí povedal?Hajzel klamársky. On je zradca. On za všetko môže. Ale našej strane iba pomohol." Usmial sa
"Neverím ti. " Povedala som tvrdohlavo.
"Tak sa ho opýtaj. Nech ti sám povie pravdu..."

A prebudila som sa.  Znovu ten hlúpy budík.  Asi ho predám.
Opýtaj sa ho sama... Nech ti povie pravdu...
Tieto slová mi stále zneli v ušiach. Akú pravdu?
Tak fajn.  Dnes sa ho opýtam.  V škole. Na verejnosti. Medzi zradcami. Ak nejakí vôbec sú...