Iba sen?

2.deň

Keď som konečne vyliezla z postele, nemohla som prestať myslieť na ten sen. Mala som už mnoho snov, ale ani jeden sa mi tak nezaryl do mysle.
Lea - moja spolubývajúca, mi povedala že mí šibe a že nemám byť trápna.  To preto že ona sa o chalanov absolútne nezaujíma. Ostatné baby lezú po kazdom, ale ona si len vzdychne a povie: "Fúúúj chlapec"

Už má unavovalo  počúvať ako mi šibe, aká som blbá a trápna, tak som na seba hodila modré džínsy, veľkú bielu mikinu a čierne Adidasy a išla som na raňajky.

Samozrejme som myslela na Mateja. Tie jeho oči...  Vlasy s limetkovou vôňou... A pery, tie pery ktoré má úplne odrovnali.
Nemohol to byť LEN sen. Bolo to také skutočné...
                   ................

Na prvej hodine som bola úplne mimo. Ale hlavne mí hrozne vadilo že na mňa Martin stále čumel. Mia mi povedala že sa mu páčim, ale on nie je ani zďaleka môj typ. Tak ho usilovne ignorujem. Musím povedať že sa snaží, ale nejde mu to. A k tomu že je hrozne škaredý nevie povedať R, takže nie som Klára ale Klála. Takže celé zle.

                  ................

Deň prebehol celkom hladko až na pár písomiek a ľudí. Smozrejme s myšlienkami úplne inde ale inak som to zvládla celkom dobre.
Nemohla som sa dočkať večera ale ešte ma čakalo doučovanie z matiky.  Prepadám takže mám čo robiť.  Moja učiteľka ma z celého srdca nenávidí a ju tiež takže sme si quit. Musím s ňou vydržať celé dve hodiny. Takže asi radšej poviem že mi je zle a pôjdem a intrák. Áno tak to bude najlepšie.