Iba sen?

Klamár

Hore je Klára...  Matej bude nabudúce. 😘

Prechádzala som chodbou a keď som ho zbadala zrýchlila som krok. Ale keď má zbadal on otočil sa niekam odpochodoval.  Tak to teda nie. Chcem aby mi povedal pravdu.
Sledovala som ho až k východovým dverám.
"Čo chceš?"opýtal sa keď som stála priamo pred ním.
"Pravdu, Matej. Len čistú pravdu o tom kto si a čo si urobil. Alebo čo urobili tebe." posledné slová som takmer zašepkala.
"Nič čo by si mala vedieť." povedal a otočil sa na odchod.
Hop stop, chlapče, ja som neskončila.
Chytila som ho za rameno a otočila späť ku mne. V očiach mu neskutočne iskrilo.
"To nie je odpoveď, Matej." pozrela som mu hlboko do jeho nádherných očí s očakávaním odpovede.
"Tak fajn, pani moja." posledné dve slová povedal so sarkazmom v hlase.
"Čakám, Matej" povedala som vážne.                                                                                                                "Ešte na to  nie je vhodný čas, láska."povedal s nežnosťou v hlase.    "Nevolaj ma láska, keď o tebe pomaly nič neviem!" zavrčala som na neho.     "Prosím nenúť ma. Ja... raz sa to určite dozvieš..." z jeho očí sršal smútok.     "Klamal si mi?" zašepkala som .   " Ja... ja... áno. Ale nie vo všetkom. "     "Prečo?! Povedz mi PREČO! Ja som ti verila a ty si mi klamal. Čo ak si ty ten zlý? Čo ak je Luke ten dobrý? Čo mi na to povieš?  "vyštekla som na neho.    "Ja nie som zlý. Presnejšie už nie som zlý. Bol som ale potom som ťa uvidel a... Jednoducho som sa zmenil. A Luke ten nikdy nebol dobrý. Prosím ver mi..." Jeho úprimný pohľad ma úplne roztápal.  "Verím..."   "Ale?"    "Ale musíš mi sľúbiť že mi povieš pravdu. Čo najskôr."   " Dobre."  súhlasil s úsmevom na perách ktoré sa hneď prilepili na tie moje. Boli také sladké. Cítila som že takto to má byť. Ja a Matej.