Anglické pastviny

1. Kapitola Nový domov

„Ladies and Gentleman...“ rozprávanie bezpečnostných pokynov doliehalo ku Xandre. Tú však nejaké hlúpe zapínanie pásov vôbec nezaujímalo, pozerala sa z okna lietadla smerujúceho do Anglicka. Niekde tam dole stála malá kôpka ľudí, ktorá sa s ňou prišla rozlúčiť.

„Ahoj“ ozvalo sa vedľa malé kučeravé dievčatko, sadlo si ku nej a začalo rozprávať, „som Ria, ty tiež cestuješ do Anglicka? Asi hlúpa otázka, však?“ Xandra na ňu vôbec nereagovala, vytiahla si z kabelky malý zelený iPod a strčila si slúchadlá do uší. Otočila sa chrbtom ku Rii a pozerala sa na stále viac vzďaľujúcu sa krajinu pod nimi.

„Ďakujeme, že ste využili služby našej spoločnosti...“ počúvala Xandra počas pristávania na Londýnske letisko, z ktorého ju mama vyzdvihne a odvezie domov.
„Ako sa ti letelo?“ spýtala sa jej mama potom, čo sadli do auta. „Hmm, nemohla som sa baviť na tablete, ale inak to celkom ušlo, len som trochu unavená...“ zívla. „Zrejme si toho v noci veľa neprespala, že? Vyspi sa cesta bude ešte dlhá.“ usmiala sa mama do spätného zrkadla.
„Xandra, zlatko, vstávaj už sme doma...“ budila ju mama, keď vyberala kufre z auta. „ Dobre, dobre, veď už idem...“ rozospato klipkala očami. „Poď za mnou ukážem ti tvoju izbu, budeš určite nadšená!“ ťahala dcéru do domu mama.

„Óch, mami!“ so slzami v očiach objala mamu, „Niečo tak nádherné som ešte nevidela, ďakujem.“
Jej izba je podkrovná, steny má otapetované novými obrázkami jej obľúbených koní, na jemne vyrezávaných drevených poličkách má plno nových kníh a fotky jej kamarátok s koňmi, v tmavohnedom drevenom ráme.
Z okna má výhľad na ohradu kde sa pasú dva kone Chiper a nová kobyla, ktorá je zrejme žrebná.
„Mami to je čia kobyla?“ začudovane sa pozrela na mamu Xandra. „No vieš, to malo byť prekvapenie, až na neskôr, ale čo už...“ zasmiala sa mama, „ Zachránili sme ju pred bitúnkom ešte minulý rok a nechali sme ju pripustiť Chiperom, tesne pred tým ako sme ho dali kastrovať, a teraz už každú chvíľu čakáme na pôrod. Prezleč sa a choď si pozrieť stajňu, bude sa ti páčiť!“
„Ďakujem mami.“
„Nemáš zač, srdiečko. Príď o hodinku na večeru, napiekla som veľkú čokoládovú tortu... Prepáč aj to malo byť prekvapenie. Nebudem ťa už zdržovať, idem ešte dopísať niečo do práce, tak si to s Chiperom uži! Ľúbim ťa.“
„Aj ja teba.“ zašepkala Xandra k zatvárajúcim dverám.
Bože, to je tak nádherné! Neverím, že to všetko je skutočné. Určite sa mi to iba nesníva??? Raz sa tá rozprávka aj tak skončí... Tak ako aj na Slovensku. Vždy keď je niečo úžasné- rozprávkové, tak vždy to skončí práve vtedy, keď to je najlepšie... Nesmiem tak myslieť! Teraz ma predsa čaká Chiper a úžasná jazda na ňom. Ách, všetko je také neskutočné...
„This used to be a funhouse but now it's full of evil clowns...“ spievala si obľúbenú pesničku od P!nk cestou do stajne.

„Dobrý deň. Vy budete zrejme slečna Alexandra. Ja som váš nový tréner a koniar. Počas Vašej neprítomnosti som mal tú česť zajazdiť si na vašom nádhernom žrebčekovi. To je teda povaha, nieže by som niečo proti nemu mal, to určite nie milá slečna, no ak vy jazdíte na ňom, tak to vás naozaj obdivujem, lebo ten kôň...“
„Už dosť to sa nedá počúvať! Prestaňte mi vykať, nevolajte ma slečinka ani Alexandra, nie som žiadna princezná, že by ste ma museli takto volať. Prišla som si iba zajazdiť, nechcem mať teraz žiadny dozor! Zbohom!“ obrátila sa a zamierila do sedlovne.
Na stojane bolo položené sedlo, uzda zavesená nad ním. Presne tak ako si to pamätala zo Slovenska.
Jej rodičia si dali poriadne záležať aby to tu vyzeralo podobne ako v Chiperovom a jej bývalom domove, no tu to bolo predsa len trochu iné... Vo veľkej miestnosti viseli iba dve sedlá, regál na čistiace pomôcky bol skoro prázdny, aj boxy boli prázdne. Všetko to tu bolo také smutné, bez života, bez koní, ľudí, zábavy, nikde nikoho, všade iba hustý les, ktorý ako keby nemal konca. Bolo to nádherné, to áno, ale nie pre takého človeka ako Xandra!
Keď prišla ku ohrade Chiper poskakujúc docválal ku nej a nechal sa pomaznať. Pred jazdou ho vyčistila od blata a osedlala ho. Medzi tým jej tréner už sedel na neosedlanej a neočistenej Kiare.
„Nemala by oddychovať, veď vraj má o chvíľu rodiť?!“ pohoršene zazerala na trénera.
„Nebojte sa milá slečna, ja viem, čo je pre tie kone dobré!“ nahnevane kopol kobylu do slabín.
Chudák Kiara! Koho mi to otec zohnal za trénera!? Veď on je čistý pomätenec, tyran... Blázon! pomyslela si Xandra a prudko sa odrazila od zeme. Dosadla do sedla takou silou, že vystrašila Chipera, ktorý sa splašeným tryskom s ňou rozbehol a preskočil ohradu.
„Ako dlho už jazdíte? Lebo vidím, že nikto vás zrejme nenaučil vysadať!“ uškŕňal sa jej tréner.
„Dlho!“ vyštekla Xandra a odcválala do lesa.
„Na vašom mieste by som to nerobil, je tam príliš agresívna divá zver!“ kričal za ňou tréner.
Bože, to aké indivíduum si mi tu poslal!? Ách Chipi, keby si len vedel rozprávať!
„Neopováž sa nič povedať Chip, inak ťa roztrhám na kusy!“ ozval sa v Xanriných myšlienkach dievčenský hlas.
„Však som to ani nemal v pláne!“ smutne sa ozval hrubší hlas, no tento raz bol ako keby bližšie.
„Chiper! Tak to ste teraz poriadne dohnojili!“ zrazu bol v jej hlave aj trénerov hlas.
„Môže mi už niekto konečne vysvetliť, čo sa tu deje?!“ ohriakla hlasy Xandra a zastavila koňa.
Ticho. Na chvíľu zavládlo hrobové ticho aj v lese aj v Xanrinej hlave.
„Ja, chcel by som sa všetkým ospravedlniť, že som zas prezradil prekvapenie, ale keby sa Kiara nebola ozvala, tak by som bol ticho!“
„Takže ty to všetko hádžeš na mňa?!“
„Áno ,nie...“
„Si sprostý!“ objavila sa Kiara za Chiperom a jemne doň vrazila.
„Chiper, neopováž sa jej to vrátiť!“ ozval sa tréner, no Chiper kašľal na odplatu a rozbehol sa ešte hlbšie do lesa.
Až po dlhom prehováraní ho Xandra prinútila vrátiť sa domov. Vtedy už bola tma a jediným svetlom bolo to, ktoré vychádzalo z ich domu.
„Vitaj doma. Ako sa ti jazdilo s novým trénerom?“ privítal ju otec.
„Hmm...“
„Čo sa deje Xandri?“ ustarane si ju obzeral. „Poď povieš mi to pri večeri dobre? Teraz sa už choď prezliecť a príď na prekvapenie, čo ti mama prichystala!“ hnal svoju dcéru na poschodie.
„Už to žiadne prekvapenie nie je! Omylom som jej to povedala.“ kričala mama z kuchyne.
„Nič nové.“ zamrmlal otec, hodil sa na obrovský gauč a zapol svoj notebook.
„Ja som to počula!“ smiala sa mama v kuchyni.
Ách... Teda to mi vážne dobre začína nový život! hodila sa na posteľ Xandra a obzerala si svoju izbu.
Tomi, Sofia a Roxa keby ste len vedeli ako veľmi mi chýbate! smutne pozerala na fotky priateľov. Otec! Veď on má modem v notebooku!
„Oci?“ letela dole schodmi.
„Áno?“ sústredene hľadel do obrazovky a niečo písal.
„Mohla by som napísať Sofii mail???“ prosila.
„No...“
„Ocí...“ nahodila psie oči a zaklipkala dlhými riasami.
„No čo už s tebou! Ale iba jeden mail! Potrebujem odovzdať plány do práce!“ vzdychol si a podal Xandre notebook.
„Ďakujem oci, naozaj!“ celá natešená spúšťala prehliadač.
„Vidíš to máš zato, že si ešte nevybavil internet a len ty máš ten hlúpy modem! Keď už si pri chladničke, vyber prosím tortu.“ obracala sa mama v kuchyni, keď prestierala stôl.