Ｓｅｒｅｎｄｉｐｉｔｙ／Ｋ.Ｎ

4

Mýlila som sa...

Ani som si neuvedomovala, ako moc som bola unavená z letu. Takže potom ako som si zapla Hľadá sa Dory, som zaspala.

Zobudila som sa až na druhý deň o pol piatej ráno, vyspatá do rúžova. Len som mala taký divný pocit, že som išla spať tak skoro. Zvyčajne o štvrť na osem bývam vonku, ale dôvod som na to mala, takže som sa tým nehodlala aj naďalej zabávať.

Postavila som sa z postele, zobrala si zo skrine uterák a chystala sa ísť sa osprchovať. Nevedela som však, že ako na tom sú ostatní členovia rodiny, a ak by náhodou spali, tak by som ich veľmi nerada vyrušila.

Tak som sa teda potichu vybrala dole.
Na schodoch som sa cez zábradlie obzrela, či niekoho neuvidím. No nikto nikde. Moja tajná akcia pokračovala. Potichu, ako myška som vkĺzla do kúpeľne, ktorá je hneď naproti izbe rodičov. Zamkla som sa, aby náhodou mi sem niekto nevkročil. To by mi nebolo moc príjemné.

Vyzliekla som si oblečie a položila ho na umývadlo, hneď vedľa uteráku. Vliezla som si do sprchovacieho kúta a pustila na seba vodu.

Ak by som nebola náhodou dostatočne zobudená, tak na mňa pre istotu vystrekla ľadová voda, ktorú som ale vôbec nečakala. Odskočila som trochu dozadu, no kvôli stene som sa moc ďaleko nedostala. Bola som opretá o studené kachličky a snažila sa predýchať tú studenú vodu.

Našťastie moje utrpenie rýchlo prešlo a voda sa zmenila na príjemnú, teplú vodičku. Umyla som sa s maminým jahodovo avokádovým mydlom, ktoré tam mala položené. Voňalo to skôr ako nejaký cukrík , ale aspoň to voňalo dobre.

Keď už som bola umytá, vyšla som zo sprchy. Vzala som si uterák a začala sa s ním sušiť.Následne som sa v ňom vybrala naspäť do svojej izby. Po špičkách som sa rozbehla naspäť ku schodom a rovno do svojej izby. No v momente, ako som vkročila na schody som započula spoza svojho chrbta odkašlanie.

Prekvapene som sa otočila, keďže som nečakala, že by som tu niekoho mohla už stretnúť. V kuchyni stál otec.

"Dobré ráno" pozdravila som ho a kyslo sa usmiala.

"Dobré... Jedla si už?" Spýtal sa pozerajúc na mňa.

"Ešte nie, bola som sa rovno osprchovať"

"Fajn, pretože chystám raňajky. Bež sa obliecť a po ceste dole zobuď brata. Nebolo by vhodné prísť neskoro do školy"

"Počkať my ideme dnes do školy??" Začudovala som sa prekvapene. Bolo to dosť prekvapujúce. Ešte včera sme sa sem presťahovali. Ešte ani poriadne nepoznáme okolie a dnes už nastupujeme do školy? Absolútne nepripravený? Nepríde mi to ako moc rozumné.

"Samozrejme že hej, čo si čakala" pousmial sa.

"Ja len že..." Pozrela som sa na jeho výraz. Vedela som, že je zbytočné to nejako rozoberať. Bolo na ňom vidno, že ho to teší. Až tak, že by si to všimol určite aj slepý
"...idem sa obliecť" povzdychla som si a už som kráčala hore schodmi do mojej izby.
Po vstupe dnu, som za sebou zavrela dvere, aby som sa mohla v kľude obliecť.

Zo skrine som si vybrala čisté spodné prádlo, roztrhané nohavice a biele tričko.
Najprv som na seba navliekla spodné prádlo, potom som si išla vysušiť umyté vlasy a nakoniec som sa kompletne obliekla.

Mokrý uterák som si dala vysušiť na radiátor a vyšla som z izby. Rovno som si to mierila do bratovej izby. Zaklopala som, aby som sa uistila, že ešte spí a nerobí náhodou niečo, čo by som nechcela vidieť.

Keď sa ale z jeho izby nič neozývalo, tak som otvorila a vošla dnu. Zbadala som môjho brata iba v trenkách ako je rozvalený na bruchu vedľa paplóna, ktorý mu tvoril akoby ďalšiu osobu ležiacu vedľa neho. Bol to zúfalý pohľad.