Ｓｅｒｅｎｄｉｐｉｔｙ／Ｋ.Ｎ

11

Keď sme konečne prišli na lúku ku ktorej sme si to celú dobu mierili zastavili sme sa a rozdelili sa na triedy. Učitelia vytvorili stanovištia ku ktorým si každá trieda musela prísť . Každé jedno bolo zamerané na niečo iné. Jedno bolo zamerané na prvú pomoc, ďalšie na to ako prežiť v prírode.

Akonáhle sa sa všetky triedy vystriedali a načerpali sme nové sily, pokračovali sme v chôdzi ďalej. Dostali sme sa na miesto kde sme sa stretávali a tam sa naše branné cvičenie skončilo.

Prišli sme k Yugyeomovmu autu a nastúpili si všetci traja doňho. Vyrazili sme ku mne domov, kde som si iba vystriedala ruksaky a vrátila sa naspäť do auta. Následne na to sme sa vybrali rovno ku Markovi. Ležala som rozvalená na zadných sedadlách a písala si s Emily, zatiaľ čo sa BamBam rozprával s Yugyeomom. Nevenovala som im pozornosť, iba ak ma náhodou neoslovili. Bez toho som tam ako keby ani nebola.

Zaparkovali sme pri Markovom dome. Všetci traja sme vystúpili. Spoločne sme prišli pred vchodové dvere na ktoré Yugyeom zaklopal. Cítila som sa mierne nervózne. Ešte som nebola na niečom takomto, na mieste kde to ani nepoznám a iba s chalanmi. Nikdy by som si ani nepomyslela ,že by u mňa niečo takéto bolo možné.

Vchodové dvere sa zrazu otvorili a mňa to prebralo zo zamyslenia. Vo dverách stál Jackson.

"Aj sme si mysleli že už nikdy neprídete"  zasmial sa

"Tak vieš , my máme niečo také ako povinná školská dochádzka" povedal BamBam

"Jeden deň by vás nezabilo ak by ste vynechali... ale poďte ďalej" odstúpil z dverí, tak aby sme mohli vojsť dovnútra. Hneď za nami dvere zavrel. Konverzácia pokračovala aj popri tom ako sme stáli na chodbe a vyzúvali sa.

"Akože úprimne..som rád že som sa ráno premohol a išiel" zasmial sa BamBam

"A to už prečo?" Zasmial sa Jackson ,ktorý tam stál pri nás a čakal na to kým sa vyzujeme, aby sme sa spoločne mohli vybrať za ostatnými.

"Pretože sa Jinsoul pobila" povedal Yugyeom nadšene

"Yugyeom!' otočila som sa na neho.

"Počkať počkať počkať... Čože sa?"

"Yena sotila Jinsoul, Jinsoul sa naštvala a dala jej facku a potom sa tam začali biť. Bolo to niečo úžasné" povedal BamBam s veľkým úsmevom

"Ty?" Pozrel sa na mňa prekvapene Jackson
"A biť sa... To je neuveriteľné"

"Ale zase sa toho toľko nestalo" snažila som sa ho ukľudniť.

"Zaplatil by som aby som to mohol vidieť"

"No ale nemôžeš" povedala som

"Povedz mi presne čo sa stalo?"

"Nechceme ísť za ostatnými?" Spýtala som sa a snažila sa ignorovať ho.

"Jasné poďte za mnou" povedal Jackson a vybral sa hore po schodoch. Vyšlapali sme hore , prešli sme dlhou chodbou popri izbách Markových súrodencov. Zrazu sme prešli okolo Markovej izby, do ktorej sme však nevstúpili , no o asi meter bol koniec chodby kde sa nachádzali ďalšie dvere.  Jackson sa natiahol po kľučke a otvoril. Zrazu sme sa ocitli v izbe , ktorá bola veľká ako obývačka. Všade okolo bola povešaná výzdoba, na zemi bol veľký hrubý koberec a po stenách boli povešané rôzne obrazy. Celá miestnosť voňala po nejakej bylinke, no bolo to príjemné.

"Čo je toto za miesto?" Spýtala som sa prekvapene

"Ja to nazývam svätiňa, i keď to tak vraj nie je. Mama tu má svoje hinduistické seansy" povedal Mark s úsmevom