Ｓｅｒｅｎｄｉｐｉｔｙ／Ｋ.Ｎ

6

Museli sme tam byť vážne dlho,keď sa dokázali aj ostatní dostať tam , kde sme boli my.
Nikdy som nebola takto opitá. Oprava.. nikdy som nebola opitá. Ale nebol to zlý pocit. Aspoň bola sranda.

Púšťali sme si rôzne pesničky. Spievali si na ne a tancovali. A aj keď som nepoznala ani text ani to čo sa tam tancuje , tak som obkukávala od chalanov. Neviem či to bolo tým alkoholom ,ale niektoré sa mi dosť páčili. Boli energické, chytlavé a absolútne sa mi to hodilo k situácii.

Sorry sorry sorry sorry
naega naega naega meonjeonege 
nege nege ppajeoppajyeo ppajyeo beoryeo Baby  ...

"Čo to je za pesničku ?" spýtala som sa Jacksona , kývajúc hlavou do rytmu

"Toto vážne nepoznáš? Veď je to dosť známa pesnička" spýtal sa prekvapene

"Tak keď sa pýtam..."

"Vieš čo , napíšem ti to do správy" povedal a vytiahol svoj telefón. V zápätí sa ale zarazil.

"Nemám tvoje číslo" povedal a ja som si vzala do rúk jeho telefón . Naťukala som tam svoje telefónne číslo a uložila ho. Vrátila som mu telefón naspäť do rúk.

"Mohol si mi to napísať trebárs na ruku a o moje číslo sa ma spýtať normálne. Dala by som ti ho. Ale musím uznať že to bol dobrý ťah" povedala som s úsmevom , zatiaľ čo mi písal názov pesničky a interpreta. 

"ďakujem..." tiež sa usmial

Zrazu mi prišla správa od neznámeho čísla s názvom pesničky v textovom okne. Uložila som si ho. Vtedy som si všimla , že mám obrovské množstvo správ a neprijatých hovorov.
Zavolala som teda mame. Priložila si telefón k uchu, druhé si som si prekryla aby ju bolo lepšie počuť. Nahla som sa viac nabok nech mi tá hudba do toho telefónu až tak nehučí. Bolo by jednoduchšie odtiaľ odísť ,ale nechcelo sa mi chalanov opúšťať. 

Mama to po dvoch pípnutiach zodvihla.
"Jinsoul???" spýtala sa vystrašene

"No?" odpovedala som , snažiac sa znieť triezvo

"Kde si???" 

"V reštaurácii s kamarátmi" povedala som. Vtedy si chalani všimli že telefonujem tak to vypli a začali na mňa pozerať. Tým ako bolo ticho, mali možnosť aj počuť čo mi mama hovorí.

Telefón s rázom prevzal otec.
"Vieš vôbec koľko je hodín?" spýtal sa ma nahnevane. Pozrela som sa na hodiny nad dverami, ktoré ukazovali že je 8 hodín. Sakra...

"h-hej.." vykoktala som 

"Idem si pre teba. Kde si presne?"  keď sa spýtal toto , tak som sa pozrela na chalanov. Jinyoung mi podal servítok kde bol názov reštaurácie.

"Ediya Bulgogi restaurant"

"Idem tam" povedal a zložil. Chalani na mňa ostali pozerať.

"Som v prdeli..." povzdychla som si
"Je riadne naštvaný"

"Asi by sme mali zaplatiť" povedal Youngjae

"Dobrý nápad" prikývli sme mu na to

Zavolali sme si k nám čašníčku , ktorá prišla s účtom. Keď sme sa na neho pozreli tak som na neho ostalabv šoku pozerať. 

"127 600 wonov? Čo prosím? To bolo zo zlata alebo čo?"

"Jinsoul nestresuj... tu je inak postavená mena ako v Amerike. Na doláre je to nejak... 118 dolárov"
hneď ako to povedal , prísahám bohu mi padol kameň zo srdca. Ale aj tak to bolo dosť.