As Long As You Love Me ♥

Part 3

Vždy som snívala o dokonalom chlapcovi, ktorý sa pre mňa zmení. Ktorý bude zlý pre všetkých ostatných, no pri mne bude dobrý. Snívala som o tom, že budem jeho princeznou. 

 A som? 

Matt je super. Je pozorný, milý, vie sa chovať k ženám, ale... Mne na ňom niečo chýba. Chýba mi na ňom iskra života. Je z rodiny takej ako ja. 

Bohatý rodičia, ktorý sa oňho prakticky nezaujímajú. No zaujímajú, ale je to iné, ako keď ste bežná americká rodina. 

Je slušne vychovaný, mohla by som povedať, že možno až skoro ako princ. A ja ako princezna. 

Neklameme, poslúchame, prijímame rozkazy.

Nahlas som preglgla a pozrela sa na Jasona.

"Bree, čo to kecáš." povedala som to tak najtichšie ako som vedela.

"Pozri sa kto stojí na prechode!" zvrieskla. Môj pohľad zablúdil ku koreni semaforu. A naozaj. Stála tam. Stála tam jej malá útla nahnevaná postava. Penila. Jej tvár naberala rôzne odtiene červenej. Nie od hanby. Od zlosti.

"Tak? Čo kecám? Okamžite vystúp z toho auta!" vrieskala ďalej.

"Ja..Bree...nechápem ťa, čo je na tom zlé...vysvetli mi to!" nechápavo som pokrútila hlavou.

"Sedíš v aute s JASONOM MCCANOM. UŽ LEN TO JE ZLÉ!" jej krik neprestával. 

"A čo s tým má spoločné?" môj hlas bol stále pokojný.

"DO RITI! NECHÁPEŠ TO? NECHÁPEŠ S KÝM SEDÍŠ V AUTE? S VRAHOM!" a to my stačilo. 

Vypla som hovor a moja ruka mimovoľne spadla do môjho lona. 

Pozerala som na cestu predo mnou a snažila sa spamätať z novej informácie.

"Nechápeš, ským sediš v aute? S vrahom!" 

Vrahom!

Vrahom!

Vrahom!

Vrahom!

Vrahom!

V mojej mysli nastala ozvena. Na nič iné som nemyslela, len na to, že práve ohrozujem seba. NO predovšetkým malé nevinné dieťa. Dieťa, ktoré sa nevie brániť. Ničím.

Najviac ma však bolelo to, že som mu naletela. Naletela mu na sladké slová.

Ani som si to neuvedomila a my sme stále pri video požičovne.

"Koľko máš rokov, Jason?" počula som Alexov tenký hlasok.

"19, krpec." Jason sa na Alexa Ryana usmial cez spätné zrkadlo a vypol motor. 

"Wau! Chcel by som byť taký veľký ako si ty. Hai má 17 a ja mám 10." uculil sa.

"Už si veľký chlap." znova sa naňho usmial.

"Ryan, poď ideme." prekonala som svôj strach a vystúpila z auta. Alexovi som pomohla vystúpiť tiež. Zabuchla som dvere a cez otvorené okno sa pozrela na Jasona.

"Ehm..ďakujeme za odvoz." vystrašene som zapriadla a hneď na to sa otočila smerom preč.

"Ale Hai, Jason nás má predsa odviezť aj domov. Vieš ako je to ďaleko? Sme ešte ďalej od našej školy." nesúhlasil Alex Ryan.

"Zlatko, ja to s Jasonom vybavím. Už choď dnu a začni vyberať a nepozeraj na počet. Len si veber čo chceš." usmiala som sa naňho a pohladila ho po vláskoch.