As Long As You Love Me ♥

Part 18

Hayley Grace:

Podišla som k oknu, aby som ho mohla zatvoriť.

V diaľke som mohla vidieť perleťový mesiac, ktorý bol nad naším stromom, ktorý máme v strede záhrady.

Mesačne svetlo tým dopadalo všade naokolo len nie pod strom. Ale aj napriek tomu som dokázala vidieť siluetu muža. Stál vzpriamene a pozeral sa na mňa. Keď zistil, že ho vidím, nervózne sa usmial.

Len som tam tak stála a pozerala sa do jeho orieškových očí. Všade bola tma, ale ja som ich videla. Vpíjala som sa do nich. V hrudi som cítila nápor. Nápor, ktorý sa menil na bolesť. Čoraz väčšiu bolesť.

Slzy mi tiekli dole tvárou čo nebolo na túto dobu až tak nezvyčajné. Nezvyčajné na tom bolo, že som sa usmievala.

Plakala som skôr od žiaľu a od toho, že som sa ho nemohla dotknúť. Tak veľmi som si priala ho dotknúť, chytiť sa ho, pobozkať ho.

Rukou som mu ukázala, aby prišiel ku mne.

Oči sa mu zablysli a on sa rozbehol k môjmu oknu.

Po stenách na kraji doma máme záhradnícke okrasné rebríky, alebo ako to nazvať. Po nich sú zaplietané kvety a listy hrozna, ktoré pestujeme, takže sa k môjmu oknu mohol ľahko vyšplhať.

Stál na okraji parapety natisnutý na moje okno. Čelo pritisol na okno a ľavú ruku položil na okno tiež. Zopakovala som jeho pohyb.

Obaja sme si hľadeli do očí a túžba dotknúť sa ho bola tak neuveriteľne vysoká, až som si myslela, že žiadna nie je.

Chcela som cítiť jeho teplo, jeho vôňu, jeho dotyky.

Začala som pomaly vyťahovať okno, tak aby Jason nespadol.

Bolo tak ľahké mu v sekunde odpustiť. Stačil jeden pohľad a ja som mu odpustila to, že ma opustil.

„Hayley." Zašepkal a pritiahol si ma k sebe. Ruky som mu obmotala okolo pása a hlavu si položila na jeho hruď. „Je mi t.."

„Pššt...." smrkla som. „Nič nehovor."

Nosom som nasala jeho vôňu, ktorá bola úplne božská.

„Bez teba neodídem." zašepkal mi do ucha a prstom mi na dlaň napísal : "Leave with me"

„Bez teba neprežijem." zašepkala som mu na perách.

"Milujem ťa." spojil naše pery. Odniesol ma na posteľ a spojil naše tela do večnosti.

Third person:

Hayley a Jason.

Dve mená. Dvaja ľudia. Jeden osud. Hovorí sa, že jeden spoločný osud, ale ich možno nebude.

Jason McCann:

,,Odíďme spolu preč.'' Zašepkal som.

Ležali sme na jej posteli. Jej hlava bola opretá o moju hruď. Prstami sa hrala s chĺpkami, ktoré som mal na bruchu. Hladil som jej chrbát.

Klišé.

Ale tento moment by som za nič na svete nevymenil.

,,Odíď so mnou Hayley Grace.'' Cítil som ako mi na hruď kvapla jedna jej slza. Zdvihla hlavu a pozrela sa na mňa.

,,Nemôžeme odísť len tak, Jason. Musíme to mať naplanované. Vedieť kam pôjdeme. Zabezpečiť sa. Musím na to pripraviť rodičov, a čo Alex? Našli sme si k sebe silné puto, nemohla by som ho len tak opustiť.'' V jej hlase bola ľútosť a žiaľ. ,,Ale taktiež nemôžem opustiť ani teba, Jay.''

,,Som bez teba nič. Nedokážem bez teba dýchať, nedokážem sa zbaviť toho pocitu, že nie si pri mne. Jason milujem ťa, viac než kohokoľvek iného. Vždy som ťa milovala a nikdy neprestanem. Ale musíš mi dať čas.''

,,Milujem ťa Hayley Grace.'' Šepol som jej do pier a pery pritisol na tie jej. Tvár mi chytila do dlaní, čím prehĺbila bozk. Po tvári jej stekali slzy, ale aj tak to bol náš najkrajší, najemotivnejší bozk.

*

,,Zajtra sa uvidíme Hayley Grace. Nemusíšiš sa báť, že by som po tomto už neprišiel.'' Uškrnul som sa. Sklonil som sa k nej a pohrýzol ju na krku.

,,Jason, prestať!'' Zapišťala.

,,Ale no tak zlatko, musíš predsa povedať aké úžasne to bolo.'' Jazykom som jej prechadzal po krku, čím som cítil jej tep, ktorý sa každou sekundou zrýchľoval. ,,Aké krásne bolo počúvať tvoje vzdychy. A ten pocit byť v tebe...''

,,Hayley Grace?!" Skríkol ktosi na chodbe, dvere do Hayleyinej izby sa otvorili a dnu vstúpil Justin.

Odtrhol som sa od Hayley Grace a pozeral naňho. Ruke zatínal v päste. Oči mu blčali hnevom. Jeho tvár naberala červenú farbu.

,,Otec ja...''

,,Buď ticho Hayley!'' Skríkol po nej načo sa strhla.

Hayley Grace:

,,Varoval som ťa raz. Dlho si sa tu neukázal. Nebol si v dohľade a zrazu sa zjavíš ako nejaký natešený idiot len preto, aby si mohol využiť moju dcéru! Druhý krát a posledný ťa varujem, ak sa k nej čo i len na sekundu priblížiš, zabijem ťa!''

Nikdy som naozaj neverila, aký môj otec je. Bezcitný a hnusný.

Niečo sa ešte rozprávali, ale ja som tomu už nevenovala žiadnu pozornosť. Len som tam tak stála a pozerala sa na Jasona. Mala som ho práve vidieť posledný krát. Ale ja som nemohla.

Slzy mi stekali po tvári a ja som znova cítila tú spaľujúcu bolesť. Konečne som si myslela, že všetko bude v poriadku a...

,,My si toto vyriešime neskôr.'' Počula som povedať otca, ktorý následne odišiel.

V izbe som ostala sama. Klesla som na zem vedľa postele a plakala.

Third person:

Keby sa Hayley pozrela pred seba, zbadala by lístoček s odkazom, ktorý jej zanechal Jason. Ona však len plakala a plakala vediac, že toto bolo posledný krát čo ho videla.

Jason stál na stanici. Vytáčal číslo na Hayleyin telefón, ktorý mala v izbe a čakal kým mu jeho láska zdvihne.

Čakal dlho, nechcel sa vzdať ale musel, pretože vedel, že jeho láska, jeho život sa mu nevrátí. A tak odišiel.

Posledna časť :)

Veľmi sa mi nepáči a vôbec nie je taká, ako som si ju predstavovala, ale nemám inú možnosť, ako zakončiť túto story. Prirástls mi k srdcu, to áno ale postupom času som jy nevladála už písať.

Ešte dnes pridám aj epilóg a poďakovanie.

-Sára ♥