As Long As You Love Me ♥

Part 8

"Ja-a.." nenachádzala som slov. Pozrela som sa naňho a v srdci pocítila nepríjemné buchotanie.

„Hayley,“ usmial sa. „Grace, pozri sa na mňa.“

Zatvorila som oči, no upriamila naňho pohľad.

Jeho ruka prechádzala po mojom líci a jemne ma hladkala. „Chýbala si mi, vieš?“

Objal ma okolo pásu a pritiahol k sebe. Obmotala som mu ruky okolo jeho krku. „Aj ty mne, veľmi.“

Moje brucho explodovalo každú sekundu. Cítila som príjemné chvenie, cítila som lietajúce motýliky. Cítila som sa tak ako to bolo vždy.

„Čo sa deje?“ vedela som ako na mňa pozerá, ale aj cez to som mala oči stále zatvorené a odtiahla som sa od neho. Nedokázala som sa mu pozrieť do očí. Nie. Urobil toho moc čo ma bolelo a ja som sa s tým nevyrovnala.

Sklonila som hlavu a konečne otvorila oči. „Nič, len som unavená a mám zlú náladu.“ Zdvihla som hlavu do úrovne jeho pŕs, kde končila moja výška. „Ak ti to nebude va-adiť, rada by som šla, pretože ma čaká Alex aj Bree.“

Chcela som ho obísť a odísť, ale schytil ma za zápästie a donútil ma pozrieť sa mu do jeho belasých krásnych očí. „Ešte dneska si ťa nájdem. Viem, že sa niečo stalo a viem, že mi to povieš. A vieš ako nerád z teba ťahám veci, ale neznášam keď mi klameš a ty vieš, že mi klameš.“

„Už musím ísť.“ Pokrútila som hlavou aby som sa dostala z myšlienok naňho a išla ku vchodu kde už čakal Alex spolu s Bree.

Súcitne sa na mňa pozerala , ale keď videla, že som si to všimla, radšej odvrátila zrak a vstúpila dnu. Okamžite som si to namierila do starbucks nehľadiac na to, či ma nasledujú alebo či nie.

„Čo to bude pre vás?“ povedalo nejaké dievča.

„Extra silnú kávu a k tomu čokoládovú rolku. Čo najrýchlejšie prosím.“ Len prikývla a pustila sa do roboty.

Srdce mi bilo ako splašené. Bála som sa. Už tak dlho tu nebol. Tak dlho sa neozval. A teraz? Po tak dlhej dobe je znova tu. Znova vo mne vyvoláva tie pocity, ktoré by nemal a znova si so mnou robí to, čo by nemal.

Zmenil sa. A to ma znervózňovalo najviac. Čo ak je horší? Myslím tým správaním. Čo ak bude znova taký majetnícky a násilnícky na druhých. Nikdy mi predsa neublížil, ale druhým to robil vždy. Bol ako zmyslov zbavený na mojich kamarátov mužského pohlavia. Bol nezastaviteľný robot, ktorý mal len jednu úlohu. A tou bola zabiť ich.

„Nech sa páči,“ z mojich myšlienok ma vytrhla čašníčka. Len som jej to rýchlo zaplatila a odpila si z kávy.

V mojom tele automaticky nastal pokoj. Odhryzla som si z rolky a konečne som sa cítili normálne, akoby som ho vôbec nestretla.

Všimla som si Bree ako hovorí Alexovi, aby sa šiel hrať k deťom do detského kútika a dala mu peniaze. Bola som jej vďačná, pretože on o tomto nevedel a bola som za to rada, pretože som ho do toho nechcela vystavovať.

Kto vie, čo by mu mohol spraviť. Vie, čo som si o ňom myslela a teraz keď je späť.

Povzdychla som si a dostala sa k nej. Milo sa na mňa usmiala a potichu sme začali obehávať jednotlivé obchody.

Bree nie je jedna z tých prachatých rodín. Majú peniaze, samozrejme. Na Vianoce dostala drahý mobil, má vlastný notebook, ale bývajú v útulnom domčeku. Má dvoch mladších bratov, ktorý sú dvojičky a mamku. Rodičov ma rozvedených, no býva s nimi jej náhradný otec. Vraj ho má radšej ako svojho otca.