As Long As You Love Me ♥

Part 9

„No tak zlatko. Čo sa deje?“ chytil ma za líčka a pritiahol si ma na jeho hruď. Zacítila som jeho dokonalú vôňu. Vždy som ju milovala a vždy aj budem. Aj napriek všetkému, čo sa stalo.

Odtiahla som sa od neho a pozrela mu do očí. „Odišiel si bez vysvetlenia. Bez všetkého. Odišiel si keď som ťa najviac potrebovala. Vtedy keď mi bolo najhoršie. Vedel si, že som ťa milovala a potrebovala ale aj tak si odišiel.“ Z mojich očí sa drali slzy. Nechcela som mu ukázať moju slabosť, ale je to Toby. On vie čo aké sú moje slabosti.

„Hayley,“ pokrútil hlavou. „Neodišiel som len tak. Nechal som ti list.“

„A čo v ňom bolo? Huh? Ako veľmi ti na mne záleží a ako ma miluješ? A potom, že potrebuješ lepší život, pretože si sa v tomto dusil? Bravo Toby, zničil si ma tým. To bolo naozaj vážne dokonalé prvé vyznanie lásky!“ kričala som.

„Nerozprávaj sa so mnou týmto tónom, Hayley!“ zavrčal a znova si ma pritiahol k sebe. Tvár zaboril do záhybu na mojom krku.  „Chýbala si mi. Ja som ťa videl Hayley. Každý deň od môjho odchodu som ťa videl, ale ty si o tom nevedela. Nebol deň keby som na teba neprestal myslieť. Ver mi, že ma bolelo, že som odišiel. Ale musel som, vieš ja...“ odtiahol sa a pozrel mi do očí. „Milujem ťa a milovať ťa aj budem. A viem, že aj ty milujem mňa. Nie je to tak ďaleko, aby si ma prestala milovať.“

„Mala som vtedy štrnásť, Toby. Je to preč.“ Klameš! Klameš sama sebe! A ty to dobre vieš!

„Hayley sme kamaráti od tvojich siedmich. Určite si stále pamätáš naše prvé stretnutie. Obaja sme boli hanblivý, ale potom sme stále chodili na zmrzliny a potom sme boli v pieskovisku. Určite si pamätáš tie pocity. A ja viem, že tie pocity, ktoré si zažívala pri našich bozkoch sa nevytratili. Viem, že sú stále v tebe.“ Hladil ma po chrbte a mne sa zdalo, akoby tu bol celý ten čas. Ale nebol. Odišiel.

„Nie, prosím. Tobias odíď.“ Tobias. Tak som ho volala len keď ma nazlostil, alebo ak spravil niečo zlé.

Postavila som sa a pozerala naňho. Rukami sa oprel o kolená, aby sa mohol postaviť. Sklonil hlavu aby na mňa lepšie videl a pozrel mi do očí.

„Je mi to ľúto.“ Povedal, pobozkal ma na čelo a zmizol za dverami.

Len som si povzdychla a ľahla si do postele. Po krk som sa zakryla perinou a ticho plakala.

**

„Mami!“ zakričal Alex a behom sa dostal k mame, na ktorú vyskočil.

„Ahoj zlatko.“ Usmiala sa naňho a stisla v náručí.

„Hayley?“ pozrela na mňa. Len som sa na ňu usmiala a ďalej pozerala na telku. Cítila som sa zvláštne pretože neviem ako sa mám k nej správať.

„Potrebujem podpísať papiere. Ideme do Anglicka.“ Pozrela som na ňu a podala jej informované súhlasy.

„Och,“ pokrčila obočím a smutne sa na mňa pozrela. „No, vieš, na budúci piatok sa koná taký večierok, na ktorý sme pozvaný a s ockom sme mysleli, že by sme šli celá rodina, vieš?“

Naštvane som si oblizla pery. „Mama,“ začala som. „ideme zo školy do Londýna. Vieš, že som tam vždy chcela ísť, tak ma prosím..“ odmlčala som sa. Mykla som hlavu do strany od nej a prudko sa postavila.

Bez hocijakých rečí som si to namierila do izby. Zo skrine som si vzala obyčajnú bielu mikinu  a na nohy si vzala biele conversky. Do vrecka na mikine som si hodila pár drobných a vzala do ruky mobil so slúchadlami. Zapojila som slúchadlá do mobilu a rýchlom krokom vyšla z domu, nehľadiac na mamine výkriky o to, aby som sa zastavila.

Rýchlo som prekĺzla cez ochranku, aj keď im mohlo byť totálne jedno kam idem. Zabočila som za roh ulice a tým sa dostala do menšej uličky, kde bol môj obľúbený obchodík.

Otvorila som dvere a vstúpila dnu.  Usmiala som sa na Arinn.  Mám rada tú dámu.

„Tak ako vždy, slniečko?“ úsmev mi opätovala.

Len som prikývla a sadla si na drevenú stoličku za pultom. Do ruky mi dala vychladenú pepsi a XXL snikers tyčinku.

„Čo sa stalo? Vyzeráš nejako smutne.“ Spýtala sa ma a pri tom sa oprela o pult.

„Mama ma nechce pustiť zo školy do Londýna, kvôli nejakej firemnej akcií otca. Vždy som do Londýna chcela ísť, je to môj sen a keď ho už mám na dosah, nemôžem ísť.“ Zúfalo som si povzdychla.

Zahryzla som sa do tyčinky a zapila to s pepsi.

„Tak jej to povedz.“ Jemne sa na mňa usmiala.

Pozrela som na ňu. „Stalo sa,“ oblizla som si pery a odvrátila som od nej zrak. „len sa na mňa súcitne pozerala pohľadom: ´Je mi to ľúto, ale nikam nejdeš.´“

„Ale skúsim šťastie u ocka, ak sa stihne vrátiť, pretože už v pondelok odlietam a ešte sa stále nevrátil zo služobnej cesty.“ Pokračovala som.

„Viem, že mi to mame pravdepodobne nepodpíše, ale rozmýšľala som, žeby som zavolala ockovi cez skype a všetko mu vysvetlila a on by potom mame nakázal aby...“ našpúlila som pery. Nechcela som byť nejako moc zákerná ani nič, ibaže Londýn. Viem, že by som tam mohla ísť kedykoľvek chcem, ale budú tam ľudia, ktorých zbožňujem. A chcem to všetko prežiť s nimi. Je to tak ťažké pochopiť?

Keď som dopila a dojedla tyčinku, nepotrebné veci som zahodila do koša a rozlúčila sa s Arinn. Pomalým krokom som sa dostala do parku. Oprela som sa o kmeň stromu a počúvala pesničky so zatvorenými očami.

Bol večer a nebolo práve najteplejšie. Studený vietor narážal do mojej pokožky. Bolo to však príjemné.

Periférnym pohľadom som si všimla ako si ku mne niekto sadá. Pootočila som hlavu a pozerala na Matta, ktorý vyzeral očividne smutný a ubolený. 

Congratulation! Short part ever -.-

Fuck it! 

Prepáčte, že to nie je práve najdlhšia časť, píšem ju už od včera, ale akosi nemám náladu. Je to zložité, ale budem sa snažiť na budúcej časti postúpiť :)

Chcem len oznámiť, že časti budú každý druhý deň :) Striedam to s Directorom, takže kto má rád moje príbehy, tak si prečítajte. 

Je tam sex a sex :D Jednoducho tam vylievam svoje sexuálne chuťky :D

Už končím :)

ILY ♥

-Sára ♥