As Long As You Love Me ♥

Part 2

Sadla som si do lavice spolu s Bree. 

"Nechcela si sedieť s Mattom?" nechápavo zamrkala očami. 

"Ja...ehm...." presne tak ty krava a teraz si čo najrýchlejšie vymysli nejakú kravinu! "Ja uvedomila som si, že s tebou trávim veľmi málo času a chcela by som to nejako napraviť." Samozrejme. Sedením to v jednej lavici úplne napravíš! Pokračoval môj vnútorný hlas. 

A čo som jej mala povedať? Prepáč, ale cítim, že môj frajer ma podvádza a nechcem s ním sedieť, lebo by som to potom psychicky nezvládla, ak by sa rozišli. Prečo nie?  skríkla som po ňom.

"Aww... Ja milujem svoju najlepšiu kamarátku." sladko sa na mňa usmiala a vtiahla si ma do objatia. Bree je moja najlepšia kamarátka, odkedy som na tejto škole. Môžem jej povedať čokoľvek a viem, že ma nesklame. 

 "Héj!" pobavene skríkol Matt spoza mňa. "Nekradni mi moju frajerku! Ja ju milujem viacej!" zasmial sa.

Sladko som sa naňho usmiala a venovala mu jeden z mojích bozkov.

"Nerušim?" zavrčala učiteľka a ja som sa radšej otočila do predu.

****

Alex ma už nervózne čakal pred školou. Len som naňho prevrátila očami čím som uputala jeho pozornosť.

"Sestra!" skríkol a rozbehol sa ku mne.

Asi by som vam mala objasniť situaciu. Alex ma má rád. Ja jeho nie.

"Hmm...čau." prsty som si preplietla do jeho vlasov, keď ma jeho malým telíčkom objímal. 

"Chýbala si mi." usmial sa na mňa. 

Prevrátila som nad ním očami. "Ideme sa niekde najesť? Mama s ockom išli preč a asi nám doma nič nenechali." pokračoval monológom.

"Kde šli?" nadvihla som nechápavo obočie.

"Neviem, ocko mi ráno cestou do školy hovoril, že potrebovali odísť. Že ma máš vzoať domov zo školy a kým sa nevrátia máš sa o mňa starať." 

Jeho tenká teplá rúčka sa obtočila okolo tej mojej a spolu sme vykročili do najbližšej chutnej reštaurácií. Práve sme stále na prechode keď mi mama konečne zdvihla hovor.

"Mami, prečo si mi ráno nepovedala, že odchádzate?" predniesla som trošku naštvaným hlasom. No možno aj trošku viac. 

"Oh ahoj zlatko. No ja som na to v tom zhone úplne zabudla. Prepáč. Vyzdvihla si Alexy Ryana? Dúfam, že si naňho nezabudla. Mohlo by sa mu niečo stať." začala panikáriť. Tak neznášam keď nás volajú obomi menami. Vyznie to zvláštne.

"Jasné, už ideme na obed." usmiala som sa aj keď to nemohla vidieť.

"Dobre miláčik. Ja sa vrátim v Piatok na obed a ocko možno až na druhý týždeň. Keby ste niečo potrebovali len zavolaj a ja ti pošlem niekoho, dobre?" presne som vedela, že má na tvári ten jej typický starostlivý výraz. No vďaka nemu viem, že nás miluje. 

"Nemusíš sa báť. My to s Ryanom sami zvládneme." pozrela som sa dole naňho a vtedy som si všimla, že sa na mňa pozerá celý čas.

Prešli sme spolu cez prechod a vošli do malej reštaurácie. Sadli sme si a ja som ešte stále volala s mamou. Prišla čašníčka ja som nechala výber na Alexovi.

"A žiadne párty a divoké večierky! Vieš, že treba Alexa vždy uložiť. Alex Ryan potrebuje veľa spánku, tak aby už o osmej spal. Tvoja večierke ja maximálne do desiatej mladá dáma." poučala ma asi tretí krát.