Príjemné čítanie :))
Sedela som na stoličke v učebni matematiky. práve sme mali hodinu s triednou. Keďže mala zlú náladu, radšej sme pozerali na ňu.
"Včera som obdŕžala správy o poznávacom výlete." začala a my sme hneď vedeli z čoho má takú zlú náladu. Neznáša keď ideme na výlety. Vraj sa o nás 'bojí', ale je to len jej zásterka na to, aby nám nemusela povedať, že si neželá aby sme vymeškávali jej hodiny matematiky a fyziky, ktoré sú podľa nej potrebnejšie pre život ako samotný kyslík. "Pôjdu všetky ročníky." triedou sa ozval nahnevaný hluk.
Učiteľka stíchla a chladne sa pozeral nevedno kam. Keď sme všetci stíchli začala rozprávať hlasitosťou v hlase pri ktorej sme sa museli nahnúť dopredu, aby sme počuli. " prvý ročník pôjde so štvrtým a druhý s tretím. Vaša skupina pôjde do Anglicka. Druhá skupina pôjde do Francúzka. Tretia Španielsko a posledná čiže štvrtá pôjde do Nemecka." falošne sa na nás usmiala a začala rozprávať už normálne. "Vaša skupina obsahuje triedy: 2.B čiže vy , 2.D, 3.C a 3.A. Ostatné skupiny vás zaujímať nemusia. Výlet bude trvať dva týždne. Odlieta sa Nahudúci týždeň v Pondelok večer. Je to osem hodinová cesta. Čiže tam prídeme ráno. Z letiska pôjdeme na hotel, kde budete umiestnení po dvoch. jeden bude druhák a druhý bude tretiak. Tento deň bude voľný. Ďalší deň bude poznávací. To tvoria nejaké pamiatky a vzájomné spoznávanie sa s vašimi staršími spolužiakmi. Párne dni budú voľné a nepárne budú poznávacie." odmlčala sa a začala rozdávať informované súhlasy. " Vrátime sa v Nedeľu večer." dokončila.
"Teraz si otvorte učebnice na strane 3 a môžeme začať s opakovaním. Hayley? Prídeš nám vypočítať túto ľahučkú rovnicu?" darovala mi falošný úsmev a podala mi fixku na tabuľu.
Zúfalo som si povzdychla a postavila sa. Upravila som si šaty, aby som ich nemala veľmi vytiahnuté a prešla okolo nej. Vzala som si fixku a pustila sa do tej 'ľahučkej' rovnice. Neznášam ich, nikdy som ich nevedela počítať a ani nebudem.
Samozrejme som to mala všetko zle a učiteľka Ludvika mi to s radosťou výsmešne opravila. Sadla som si na stoličku a usmiala sa na Laylu, ktorá sedela vedľa mňa.
S Laylou som chodila aj na základnú. Boli sme neskutočne dobré kamarátky. Všetci nám hovorili, ako dlho sme sa my dve hľadali kým sme sa našli. Ibaže ona sa rada uražávala a ja som po čase na ňu akosi zatrpkla. Robila si zo mňa jej otroka a mne to vadilo. Posledný ročník to s ňou bolo na nevydržanie, no ako správna kamarátka som bola s ňou. Falošné úsmevy, neustále výhovorky a predovšetkým ohováranie boli naše denné činnosti. Obe sme si mysleli, že to tá druhá nevie, no vedeli sme aké sme, ale kamarátili sme sa spolu nech sa dialo čokoľvek. Veď predsa ona bola človek, ktorá vedela o mojom prvom 'frajerovi' . Ona bola človek, s ktorým som sa prvý krát opila a bolo to aj posledný raz. Ona bola človek, ktorý mi povedal viac o svete rozkoše. (Pozn.: If u know what I mean :D)
"Je to piča, nevšímaj si ju." pobavene sa zaškerila a odblokovala si mobil. Trhlo mnou nad výberom jej slov, ale aj cez to som sa zasmiala a prikývla. Teraz keď sme na seba neboli tak upútané bolo naše kamarátstvo super. A ja som za to bola rada.
"Slečna Tonkinová? Nechceli by ste sa o ten vtip podeliť aj s triedou?" Ludvika nadvihla obočie a vražedne na ňu pozerala.
"Uhádla si." Layla zašepkala sama pre seba, no ja som to dobre počula. "Prepáčte pani učiteľka, len som rozrušená z toho výletu a nechala som sa uniesť, už sa to nestane." falošne sa na seba usmiali.
***
Búchala som si hlavu o jedálenský stôl a vrčala.
ČTEŠ
As Long As You Love Me ♥
FanfictionNie každý je taký ako sa zdá. Nie každý má svoje srdce zmrazené. Nie každý dokáže pre jedno dievča spraviť všetko. Nie každý odíde kvôli dievčaťu, ktoré miluje. Odíde preto, aby ju zachránil. Zachránil pred smrťou. Ale Jason McCann áno. On to pre ňu...