Prológ

304 15 1
                                    

,Konečne doma' pomyslel som si keď som zabuchol dvere od bytu. Obedy s rodinou trvajú večnosť, zvlášť keď máte rodičov ktorí vás do všetkého nútia proti vlastnej vôli. Všetko čo stačí teraz urobiť, je sadnúť si a pozerať telku, zistiť čo sa deje vo svete a potom si pozrieť nejaký zaujímavý film. Ale čo je tá výborná vôňa? ,,Leo! Kde si bol tak dlho?! Už som sa o teba bála!'' kričí Ann a už bola v miestnosti. ,,Predsa som ti hovoril, že sa to trochu predĺži. Nedostala si moju správu?'' povedal som Ann, no ona sa na mňa nechápavo pozrela. Je celá zaprášená v múke a zdá sa mi, že vidím aj stopy po vajci. ,,Vyzerám na to, že mám čas čítať tvoje správy? Bála som sa o teba, no nemohla som prestať pracovať na tejto objednávke iba kvôli tebe. Nabudúce mi aspoň zavolaj, jasné?'' povedala Ann. ,,Teraz ma nechaj pracovať, musím ešte upiecť tri torty, a to do zajtra! Veril by si tomu? Prečo si ja stále beriem také objednávky, o ktorých viem že ich nesplním?'' hovorila Ann ako sa pomaly vracal späť do kuchyne aby pripravila zvyšné torty.
Ja si sadám pred telku, pokúšam sa ignorovať spolubývajúcu, zapínam správy a snažím sa zabudnúť na dnešok.

Ďalšia KapitolaWhere stories live. Discover now