Ďalšia Kapitola

Kapitola X. / Epilóg

,,Nechápem.'' odpovedal Leo.

Celá konverzácia prešla.
Leo sa dozvedel, že ho Theo miluje. Potreboval s ním byť, no nevedel ako mu to povedať a vždy dostával stresy z toho, preto musel odchádzať. Ešte v tú noc sa stretli. Bola tma a pršalo. V svetlách z barov sa spolu zišli uprostred jednej z hlavných ciest v meste.
Leo pomaly kráčal k Theovi v daždi. Každá kvapka bola akoby studená ihla na koži, ale na tom nezáležalo. Boli stvorení pre to, aby sa toto stalo - bol to ich osud.

Stáli už celkom pri sebe. Teraz bližšie než zvyčajne. Leo sa mu pozrel na tvár. Vyzeral akoby chcel niečo povedať, no nevedel čo. Mal nechápavý pohľad z ktorého zároveň žiarila nádej a láska jasnejšie než kedykoľvek predtým.

,,Už kľud, nemusíš nič vysvetľovať.'' povedal Leo. Ich mokré tváre vyzerali nádherne v žiari fialovo-modrých svetiel. Theo sa konečne aspoň kúsok upokojil a pozrel sa mu do očí. Zrenice mal veľké ako mince a ďalej už nevedel hovoriť, čo cíti. Naklonil sa k nemu a pritisol si ho k sebe. Objal ho, pričom cítil každú kosť a sval na jeho hrudi a čiastočne na chrbte. Dážď už pre nich prestal existovať, taktiež aj okolitý svet. Leo sa k nemu priblížil a už videl len neho.

Z pomalého blíženia sa sa stal jeden rýchly pohyb, kedy sa zatvorili oči a svet okolo nich.

Leo sa prebudil celý v slzách. Čo to malo byť, mozog? pomyslel si. Tieto sny už u neho musia prestať, inak skončí u psychológa, ako mu doktor hovoril. ,,Super, dnes je ešte ten deň s tými rodičmi, na to sa určite teším.'' povedal si Leo ticho popod nos.
Pozrel na čas. 2:35 ráno.. Tak ako každú noc. Očakáva aspoň malú zmenu niekedy, aby vedel a uvidel, že sa to zlepšuje.

Slzy už boli všade kolo neho. Nevedel d tým prestať. Zvažoval, či zobrať tú tabletku na spanie, čo má vždy na stole vedľa postele, alebo nie.

Natiahne sa za tabletkou a pohárom s vodou a prehltne ju. Ľahne a zavrie oči. Jediné, čo vidí, sú všetky tie posledné momenty s ním. Prejde pár momentov, kedy sa mu chlapec pomaly z hlavy vytratí.

Spí.