Ďalšia Kapitola

Kapitola IX.

,,Neznášam tieto budíky" povedal som hneď ako som sa zobudil kvôli tomúto hnusnému budíku na mojom mobile. Takéto nepríjemné rána sa dajú zlepšiť iba kávou alebo čajíkom. Ann už asi odišla, myslím, že mi včera spomínala že niekde ide takto skoro ráno, čiže ranný drink si dnes asi musím pripraviť sám. Čo už, raz sa to stať muselo, nie? Vstávam s postele, pričom mi puknú všetky kosti v tele a kráčam do kuchyne, kde si začnem pripravovať kávu.

Medzi tým ako sa tam tá káva pripravuje, tak ja skočím do kúpelne sa pripraviť, aspoň z polovice. Prejde pár minút a ja sa vraciam späť do kuchyne, ktorú zaplnila vôňa kávy. Pripravenú kávu si vlejem do hrnčeka, pridám 2 lyžičky cukru a kus plnotučného mlieka. Nechám ešte trochu vychladiť, pričom sa presuniem spolu s tým hrnčekom do obývačky, kde zapnem telku a pozriem a čas v boku obrazovky. Už je 7:21, mal by som sa začať chystať. Rýchlo do seba vlejem kávu, pri čom mi v hrdle všetko zhorí od tej teploty.

O 30 minút už som plne pripravený - oblečený a upravený, spolu s touto pracovnou taškou do práce. Už len stačí podísť ku dverám, obuť sa a vyraziť. Hlavnú vec čo teraz potrebujem k dosiahnutiu týchto vecí, je motivácia, pretože sa mi vôbec nechce. Aspoň že dnes idem do terénu, nie niekde v kancelárii sedieť celý deň ako to vidíme v telke v tých filmoch.

Vstávam, presúvam sa k dverám a odchádzam z domu. Hneď ako výjdem z budovy, tak idem čakať na autobusovej zastávke, ako vždy. *PÍP*. Teraz? Kto mi píše takto skoro ráno, sakra... Vyberám mobil a otváram appku na správy. Správa:

,,Ahoj Leo, prepáč včera za tú správu. Až teraz, ako som tak rozmýšľal, tak som si spomenul, že si spomínal to, že vlastne ľudí vonku ignoruješ. Ozaj prepáč, dúfam že si to nevzal osobne. Máš u mňa koláč a kávu." - Theo

Hneď ako som to dočítal, tak som mu na to odpovedal. Správa:

,,Oh. Super.. ja som to osobne nebral, iba ma to trochu zaskočilo. Nevadí, ale ďakujem za tie koláč a kávu, lol. Vidíme sa v sobotu, zatiaľ pa" - Leo

Tak, toto máme vyriešené. Teraz stačí počkať na autobus, dúfať, že mi nezavolá mama a všetko bude pekné, rúžové. Hneď ako som uvidel autobus, tak som sa postavil bližšie k ceste a počkal pokiaľ príde. Nastupujem a čakám na moju zastávku.

Hneď ako som vystúpil z autobusu, tak som zapol GPS a nahodil do appky miesto, kde mám ísť. Očividne tam niekto vykradol banku, čiže ma šéf poslal, aby som si o tom overil informácie a potom o tom niečo napísal do novín. Hneď ako som sa dostavil na miesto, tak som uvidel túto vysokú budovy banky. Vošiel som do budovy a identifikoval sa, aby vedeli prečo som tu. ,,Dobrý deň. Vy ste majiteľ tejto budovy?" opýtal som sa jedného pána, ktorý vyzeral ako ten, ktorého fotku mi dal šéf. Spolu s ním som mal ešte urobiť interview s pracovníkom a SBSkárom. ,,Áno, vy ste ten amatérsky novinár koho poslali z tej firmy?" opýtal sa. Oh, čiže toto si o mne myslí môj šéf. Vidím, že je ťažké získať prácu, kde sa šéf správa ako človek. Aspoň že mám plat 800 eúr, no. ,,Áno, takže, máte čas pre pár otázok?" opýtal som sa milším prízvukom, aby som neznel ako nejaký perverzák. ,,Poďte do mojej kancelárie, prosím. Následujte ma" povedal a hneď som ho začal následovať. Išli sme výťahom smerom hore o 3 poschodia a potom sme spolu vkročili do miestnosti, ktorá bola celá natretá na červeno spolu s veľa knihami, hlavne o ekonómii. Taktiež tam bolo veľa tmavého dreva. Bol som udivený, ako sa táto miestnosť líši od architektúry zvyšku budovy. Podišli sme k veľkému stolu a majiteľ budovy si sadol do svojho mohutného hnedého, najskôr pohodlného kresla. ,,Posaďte sa." povedal a nenápadne ukázal na stoličku na druhej strane stola, oveľa menšiu, celú z dreva a s mäkkým vankúšom na mieste, kde sa sedí. Sadol som si a pozrel na ceduľku pred majiteľom budovy ktorá bola položená na stole. Bolo tam jeho meno: Frederyk Kracho. ,,Takže, sem s otázkami nech už Vás mám z krku, dole je veľa práce s policajtmi." povedal netrpezlivo a ja som hneď začal: ,,Kedy sa to približne stalo? Ak viete čas, odkiaľ ho máte?" opýtal som sa a odpovedať prišla hneď. Vybral som si zápisník a začal písať: Okolo polnoci, kamerový záznam. 

Prešli 10 minúty, všetky otázky boli zodpovedané a spolu sme odišli späť dolu. Podobné otázky som sa ešte spýtal pracovníka v banke a SBSkára, no na moje otázky vedel odpovedať len SBSkár. Hovoril, že zlodej nebol jediný, bola to skupina. Úspešne sa im podarilo vypnúť všetkú elektrinu v budove, vkradli sa do vnútra, dostali sa cez veľké dvere trezoru a zobrali všetko, čo sa dalo. Polícia sa k tejto situácii nechcela vyjadrovať. Všetko mám zapísané, zodpovedané, môžem ísť domov. Tentokrát som si zobral cestu taxíkom, nechcelo sa mi ísť plným autobusom. Dostal som sa späť do bytu, je už skoro čas obeda. 

Rozhodol som sa, že najskôr uvarím špagety s fašírkami pre mňa a Ann. Začínam variť, cestoviny dávam do vriacej vody a modelujem fašírky, jedné s mäsom, jedné bez mäsa pre Ann.  Hneď ako všetky domodelujem do malých guliek, všetky dokorením, obalím v strúhanke a dám vyprážať. Hneď ako dovyprážam poslednú vegetariánsku fašírku, tak na mňa skočí olej. Jasné, že sa to muselo stať práve mne. Rýchlo som stiahol ruku od panvice a dal pod studenú tečúcu vodu.

Prešiel obed, s Ann sme sa spolu najedli a je už poobedie. Rozhodol som sa zavolať Theovi, čiže beriem mobil a hľadám jeho telefónne číslo. Prešli 2 pípnutia a Theo hneď zdvihol telefón. ,,Ahoj, čože voláš?" povedal Theo. Zaskočilo ma, že vôbec zdvihol. A ešte takto skoro, len 2 pípnutia. ,,Nič, len tak, nudím sa" odpovedal som mu a počul som povzdychnutie smiechu z jeho strany. ,,Nesmej sa, dnes bol celkom nudný deň. Čo si robil ty?" opýtal som sa ho a on hneď na to: ,,Nič. Celý deň som doma a len počúvam hudbu." Wow, on sa ale má. Aj ja by som chcel mať taký kľud, no treba chodiť do novej práce. Nechcem, aby ma hneď v prvý týždeň vykopli. ,,Tak to ti potom fajne doma je, či?" opýtal som sa pohodovým hlasom. ,,Aj hej, no, hehe." povedal trochu vystrašeným hlasom. On a vystrašený? Toto sa mi nezdá... ,,Deje sa niečo?" opýtal som sa udivene a prešlo dobrých 5 sekúnd než som dostal odpoveď:

,,Je tu určitá vec, ktorú by si mal vedieť."