Ďalšia Kapitola

Kapitola VII.

,,Ann. Koľkokrát ti mám pripomínať, aby si nenechávala svoje nádoby a lyžice iba tak na stole v kuchyni?'' hovorím z kuchyne a následne počujem kroky z obývačky smerom sem. ,,To ti až tak vadí? Okay no, ukáž, upracem to.'' povedala a začala zbierať tých svojich 6 tanierov, 6 pohárov a 6 lyžiciek od jogurtov, ktoré boli pohodené iba tak na stole. Pečie torty a pritom je "takto" čistotná... pomyslel som si. Naozaj si myslím, že by jej bolo lepšie pracovať v nejakom obchode ako predavačka, pretože s týmto je veľká drina. Celý deň robíš jednú vec, potom to odložíš do chladničky a na ďalší deň pokračuješ, pri čom musíš všetko strategicky premyslieť... zaujímavé, no. Stále lepšie než futbal, to už nebaví doslova nikoho. Utekáš za guľou a kopeš do nej, aby si ju dostal do určitého deravého kvádra so sieťkou, pred ktorou je človek, ktorý vyzerá ako obetný baránok pri každom kope na bránu. Hmm... takže, čo teraz? Začína byť večer a vonku je vidno prekrásny gradient modrej a oranžovej farby, pričom nad ním sú naozaj prekrásne vytvarované mraky, s ideálnou farbou a veľkosťou. Tuším si to odfotím, aby som to ešte stihol pred tým, než sa rozsvietia pouličné lampy. *klik* a mám fotku. Hneď ako som stihol vytvoriť tú fotku, tak som sa pozrel nižšie z okna a pozeral na mňa určitý muž... neviem kto to je. Párkrát mrknem a zrazu je preč, ako keby ani neodišiel, proste len zmizol. Nevadí, asi pôjdem na notebook, písať si s ľuďmi a počúvať hudbu, to bude teraz asi najlepšie, hlavne po takomto dni.

*Prejdú približne 2 hodiny mňa na mojom notebooku. Písal som si hlavne s kamarátmi zo základnej školy, s ktorými sa už skoro vôbec nestretávam.*

,,Hej, uuh, potrebujem od teba nachvííííľku pomoc" kričí Ann z kuchyne. Už posledných 30 minút tu je cítiť ten fondán, či jak to nazývajú, čiže predpokladám, že myslí niečo s tortou. Prisahám, že ak jej znovu mám vytvarovať dvadsiatich malých delfínov z tej hnusne lepkavej pasty, tak asi zhorím na mieste. No nič, presúvam sa z vlastnej izby do kuchyne a áno, presne ako som predpokladal, je to opäť torta. Tentokrát to vyzerá na niečo celkom ťažké, už má urobené 4 poschodia pokryté bielym, lesklým fondánom a na vrchu je jedna lodička, červená a taktiež lesklá. ,,Oh wow, koľko ti trvalo vymodelovať tú lodičku? A s čím to je namaľované?" opýtal som sa Ann, pretože to vyzeralo doslova reálne, nie ako kus torty. ,,Samotná lodička trvala asi 1 hodinu, čo je príliš veľa. Ako to vôbec robia tak rýchlo v tých TV seriáloch o tortách a veciach orientovaných okolo cukrárenstva?" povedala a rýchlo dodala: ,,Ale aspoň som od nich mohla niečo odkopírovať. Použila som takú vec, čo som vlastne iba kúpila z obchodu, ale sú to vlastne cereálie a nejaká lepkavá, hustá tekutina, z ktorej sa dá modelovať ako keby z plastelíny." Som celkom prekvapený, zlepšuje sa v tom. ,,No nič, Ann, idem si ľahnúť. Je 9 hodín a dnešok bol... taký aký bol." povedal som, pozrel na Ann, ktorá mala nechápavý pohľad, no bola veľmi zaujatá vo svojej torte, čiže sa radšej nič nepýtala, aby to stihla do zajtra. Odišiel som z miestnosti, vrátil som sa späť do vlastnej izby, vypol notebook, prezliekol sa, skočil som umyť zuby, vrátil som sa a ľahol do postele. Áno, všetky tie večerné rituály.

Ako tak rozmýšľam v posteli, neviem či by som mal ísť s Theom von ako sme sa dohodli hneď predtým, ako zmizol. Asi by som sa mal len vyhovoriť.... nevadí, no. Idem radšej spať, pretože to by som si túto noc aj prial, nie také hnusné rozmýšľanie do tretej rána ako kedysi.

Hneď ako som zatvoril oči, dostal som tento príjemný pocit spánku. Pred sebou vidím rôzne obrazce, farby a tvary a pomaly upadám do hlbokého spánku.