Kapitola IV.

126 7 5
                                    

,,Ahoj Leo! Chcel som sa iba opýtať či si prišiel domov živý a zdravý. Takže čo, žiješ?" ozval sa Theo z telefónu. Prišlo mi celkom divné, no taktiež zaujímavé že volá tak skoro, veď prešlo iba 10 minút a už mi volá. ,,Neboj, prišiel som domov v pohode, ty si teraz kde?" opýtal som sa Thea. ,,Stále som ešte tu, snažím sa dopiť svoju kávu. Prezeral som si správy keď v to som si tak pomyslel či sa ti niečo nestalo, čiže som sa chcel iba uistiť." odpovedal Theo. Nevedel som ako odpovedať, naraz som sa z ničoho nič zastavil. ,,Môžme sa tu stretnúť aj zajtra? Rovnaký čas?" doplnil Theo. Prečo by sa chcel znovu stretnúť? Nebodaj sa mu.. ,,Kľudne, posnažím sa nemeškať" odpovedal som Theovi. ,,Super, teším sa! Maj sa, Leo!" povedal Theo a položil. No, telefonát skončil, čiže stres je preč, no taktiež sa s ním chcem ďalej rozprávať. Má taký ten ukľudňujúci hlas.

Zrazu som zacítil niečo sladké, no aj spálené. Oh Ann... zase? ,,Všakže si opäť zabudla na cesto na tortu v rúre?" sarkasticky som sa spýtal Ann. ,,Leo? Prines hasiaci prístroj, hneď!" zakričala Ann a ja som bežal ako o život po ten hasiaci prístroj, ktorý bol na schodisku, no našťastie hneď vedľa dverí od bytu. Otvoril som dvere, schmatol hasiaci prístroj a utekal späť, no v polovici cesty som sa potkol o Annin sveter, ktorý bol len tak hodený na zemi. Hasiaci prístroj sa odkotúľal do Anninej kuchyne. ,,Do frasa! Opäť..," povedal som si, ,,Ann, hasiaci prístroj sa ti odkotúľal do kuchyne, dávaj pozor!" upozornil som Ann a snažil som sa postaviť späť na nohy. Postavil som sa a utekal do kuchyne. Ann tam stála s hasiacim prístrojom v ruke, všade okolo nej bola pena. ,,WOOO! To bolo super!" kričala na celý byt ako keby som bol hluchý. ,,Všetko v pohode? Nič sa ti nestalo?" opýtal som sa. ,,Všetko v pohode, len neviem či rúra nieje pokazená..." povedala so smutným hlasom. Povedal som že nevadí a išiel som skontrolovať rúru. Všetko vyzeralo ok, čiže som jej povedal že sa našťastie nič nestalo. Skoro skákala od radosti. Ďalej sme sa už iba zabávali na tom, čo sa stalo a Ann sa vrátila k dokončovaniu objednávky.

Už je večer a ja sedím na gauči pred telkou a pozerám televízne noviny. Neviem dostať Thea z hlavy. Ako keby ma k nemu niečo stále bralo. Každá myšlienka sa zrazu zmení na Thea. Tuším, že sa mu páčim a on sa páči aj mne, pravda, ale až tak? Toto sa mi ešte nikdy nestalo.

Nech sa hociako snažím na ňho zabudnúť, stále príde späť. ,,Leo, idem už spať. Dobrú" hovorí Ann. Pozerám sa na čas a pomyslím si: Wow, to je už vážne 23:42... Musím ísť spať. Zajtra ráno je sobota, pravda, no nechcem vyzerať ako zombie pred Theom zajtra. Už sa naň teším.

Pomaly vstanem, premiestnim sa do svojej spálne, ľahnem si do postele a snažím sa zaspať.

*PÍP* Prečo mi práve teraz niekto píše? Kto to môže byť? Zdvíham mobil, zapínam ho a čo to nevidím. Píše mi Theo:

,,Už sa na zajtra teším. Dobrú noc. - Theodor"

Woah. Theo mi napísal teraz takto večer. Aspoň mám dobrý pocit ktorý mi pomôže lepšie zaspať. ,,Ďakujem, Theo." poviem si ticho a pomaly zaspávam ako počujem iba šum áut z okna.

Ďalšia KapitolaWhere stories live. Discover now